Bolesť s nadšením sa strieda,
no dostaví sa slepá viera v teba,
keď čierne slnko znova zapadne
a ustane ľudská i iná v mysli vrava.
Ten sen trvá až do nového mrazivého rána.
Nové ružové rozfúkaním výjde,
na oceľovú oblohu pomaly sadne,
tvoj obraz v pamäti sa dotvorí
a riešenie sa samo nájde a vytvorí
novú realitu bez bázne a hany.
Takú zvláštnosť, aby sme poznali.
Schovávaš sa za slovom všetkým
a nie vlastným bytostným pričinením.
To len surrealistické obrazy mám,
keďže sa vytratil všetok chlad z duše
a biela vrana sadla na snehové zátišie
a v sne o tebe na to celé pozerám.
To tvoja podstata vytvára tieto obrazy,
v interakcii so mnou už vonku nemrazí.
Aj keď teplomer ukazuje teplotu pod nulou,
šibnutím prútika nás obdarím zeleňou,
aby sa jar predrala z nánosov zimy
a v snoch s kvetmi tancovali nežné víly.
