Za zatiahnutými žáluziami
v utajenosti pred svetom
prebýva láska naša
a ja ju práve prednášam
pred teba zviditeľnenú,
aj keď nechcem hovoriť,
čím sme si prešli.
Stačí dať báseň priateľnú.
Ukradnuté momenty,
tie mi stačiť dlho nebudú,
chcem nech ďalšie spomienky
nám do života pribudnú.
Preto urob niečo, zmeň to,
lebo ja prebásnim celý svet.
Pobozkaj ma pod imelom,
lebo krajšej veci niet.
Alebo sa navzájom
pusťme k sebe do života
nech rozkvitne sa
kvetu lásky dobrota.
Som už iba tvoja,
zamilovaná bez schovávačky,
veď poznáš ma a vidíš,
že píšem samé rýmovačky.
Kričím to zo seba
z plného hrdla,
nech v oblakoch lietam
ako malá kométa.
Povieš to tiež,
aj iným, nie iba mne?
Nech naša láska
ako najkrajšia pieseň znie?
Buď so mnou,
drž ma večne za ruku,
keď som šťastná.
Ja ti chcem veľa ponúknuť.
Aj vtedy, keď sa hnevám,
či plačem, keď som na dne
aj vtedy som iba tvoja.
Tie pocity mám stále,
nie je to rozmar,
je to emotívna túžba moja.






