Možno som slepá
a predsa ti verím.
Svoje city ti dám,
srdce ti zverím.
Pozrieš do zrkadla,
uvidíš tam mňa.
V tvojich modrých očiach
som už zapísaná.
Som len žena,
nezabúdaj na to,
žiadna módna hračka,
ale tvoja víla, zlato.
S tebou vnorená
do spoločných chvíľ,
splietanie naších túžob
až do posledných síl.
Aj keď si sám,
cítiš moju prítomnosť,
môj naliehavý dych.
Je to vzájomne,
spoločné iskrenie.
Nie je to žiadny trik.
Tiež vieš,
že ťa neustále čakám.
Tvoja neprítomnosť
ma tak trocha ľaká.
Rozmýšľam, ako sa máš
a či si OKa.
Aj vtedy,
vieš,
som tvoja tak trocha.
Keď prídeš skutočne
a si to ty,
všetko je správne,
tak ako ma byť.






