Pohladkaj mi dušu svojou celou bytosťou.
Pofúkaj mi otvorené ranky vytvorené časom.
Buď tým, čo v sebe, v predstavách nosím.
Odhaľ ma a ukáž mi cez seba to, aká som.
Vyčaruj mi čiernym humorom úsmev na perách.
Ukáž mi cez seba, kto som. S tebou jedinečná zdám sa.
Zamkni slnko do súmraku, nech je noc žiarivo jasná.
Pretvor moje cesty, v tvojej kultivovanosti je krása.
Ukáž mi cez seba pohľady na krajšie svety,
viem, že bohémsky nádych bude mať každý môj deň.
A ja ti spokojne poviem : “ďakujem pane, merci.”
Viem, akú mi dáš odpoveď: “nemáš za čo, de rien.”