Dni zosiveli,
zoškabujem ľad, námrazu,
mám vidinu domova
a zvažujem v živote nápravu.
O chvíľu sú tu Vianoce.
Aj pre tých, čo sú na dne,
sa hviezda trbliece,
kým na zem padne.
Zmena ročného obdobia
priniesla mráz a studený sneh,
čas, keď tvár slzy zdobia,
a chýba most na druhý breh.
Srdce, ktoré je zlomené,
zašliapnuté v snežnom prachu
si nedvihol, nepritúlil
a nepofúkal ani trochu.
Preto si drink dám radšej sama
a pôjdem do ďalšieho rána
bez citov, skoro ako upíria dáma,
ale nebude to žiadna krvavá dráma.
Len Vianoce, ktoré sú predo dvermi
nabrali iný zvláštny boľavý dych.
Zaprajem šťastné a veselé,
dám však navyše možno jeden vzdych.
Boli sme takí zahľadení
každý sám do seba,
že sme o lásku prišli.
V ješitnosti viac netreba.
Kto ťa bude teraz milovať,
keď Vianoce sú za rohom.
Miláčik, prišiel ľad a sneh,
teraz sme zostali zabudnutí Bohom.
