"High level" priateľstvá alebo ako sa stať štetkou roka

Odmalička „pestujem“ rôzne druhy priateľstiev. Tie, ktoré sú navždy a odjakživa, keď sa objímam so záchodovou misou v zaprášenej garzónke s ružovou tapetou na dabljusí a NEMUSÍM a NEMÁM POTREBU stráviť ďalší deň vysvetľovaním. Viem a vieme. MY. Tí, s ktorými bliakate do mikrofónu „The greatest love of all“ alebo „DNES“ od Tublatanky s príznačným refrénom: „ a vííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííííín.....“. Ďalšie kamarátstva by som nazvala pracovno-vysokoškolské, čo značí, že možno tých ľudí máte radi, no nedostatok času (a v niektorých prípadoch aj nedostatok chuti) prevyšuje nad žiadnymi ostatnými faktormi., ktoré sú rozhodujúce pre frekvenciu vašich stretávok. No, ale späť k podstate toho, o čom som začala...Milujem sa zamilovávať a byť si blízko. S ľuďmi, ktorí sú slová v kapitolách môjho života. Nie, neznamená to, že som sa narodila v pre mňa nesprávnom čase. Že, Bože, ty si mal pre mňa predsa vybratý rok 68.... Niee. Ale dnešné konvencie sú postavené striktne a nehrajú do karát nám, ľuďom, ktorí máme srdce tak veľké, že by sa do neho zmestila Noemova archa a pokojne aj Ground Zero. „Vlastnenie“ niekoho je to, z čoho mám badateľnú fóbiu. Strašne rada by som sa raz v mojej psychologickej štúdii, ktorú uskutočňujem len pre moje vlastné potreby a zvedavostné stavy dopátrala k tomu, čo pre ľudí znamená byť vo vzťahu. Resp. Čo sa deje, keď v srdciach a hlavách opadne ten prvotný ošiaľ...ustúpi idea, Oh my Gosh, kde je prvá kaplnka, kde sobášia? V náväznosti na to, napadlo ma to všetko dnes kvôli faktu, že som bola robiť reportáž vo svadobnej agentúre. Všetko bolo tak „vymašličkovanosladkogýčovitorozmanité“ až som dostala neuveriteľný strach. „Bože, veď ja nechcem prísť o moje spoločnosťou odsudzované ´highlevel´ priateľstvá.“ Viem, že „ľúbim“ Igora, Tomáša a Erika. A potom ešte iných, ale o bodík menej ako túto trojku. Ale jedná sa o to, že spoločnosťou tieto kamarátstva sú tolerované v duchu, sme svoji a nik iný. Ak by som chcela pokračovať v svojom živote a ľúbiť mojich známych, ďaleko by som nezašla. Určite nie dnes a pri ľuďoch, ktorí sú naučení dogmaticky vnímať veci. Nie alternatívne. Česť výnimkám. Možno je potrebné stanoviť si hranicu. Možno som mimo iba ja. Neviem. Ale ľúbim mnoho ľudí. Ale pozor, odlišujem „mať rada „ a „ľúbiť“, ak my chcete odporučiť, nech si usporiadam city. Ak by som chcela rozprávať o nevere, hmm, asi by ste ma ukameňovali, áno, beriem všetko maslo sveta a kladiem ho na moje vyžehlené vlasy:DDDPre mňa však existuje nevera a NEVERA. Sex a láska. Mali by sa trpko odlišovať. Neberiem sex ako neveru. Áno, ak ide o sex, ktorý je živočíšny a nemenia sa pri ňom čísla, neovoniava sa pokožka a NIČ si nepredstavujeme v budúcom ponímaní so svojím neverníckym objektom. A tá druhá skupina je sex, kde si prenikáte bunkami, membránami, žľazami, svedomím, vedomím a podvedomím. To je NEVERA. A keď sa pobozkám s kamarátom, neznamená to, že s ním plánujem moju budúcnosť (čo sa týka detí, vzťahu a spoločných nedoplatkov za elektriku)...Možno rozmýšľam nesprávne, no všetko je asi veľmi individuálne. Proti gustu žiaden dišputát. No way out-keďže nežijeme v snoch, ale realite, ktorá býva mnohokrát až priveľmi reálna.