Kostlivci, ktorí prebývajú v kredenci

Plačem, lebo veci sa zmenili.Plačem, lebo pokožka mojej starkej už nie je to, čo bývala. Zrazu okamih znamená pre každého niečo iné.Cítite tú jar? Zvláštnu a krásnu. Nikdy sa nevráti.Cítim všetko a nič. A privieram oči nad minulosťou, ktorá sa nevráti.Pohltil ju zub času a krása tmavých farieb.Zamatu a brokátu.Pochovám všetky múzy pod starý koberec. Nájdu ich až moji pravnuci, keď sa budú hrať v miestnosti pre hostí. Zažnú starú lampu a otvoria zásuvku plnú parfumov. Drevnatá vôňa pohltí ich city.Možno každý raz pochopí to svoje...