Stáva sa vám niekedy, že niekam cestujete, vychutnávate si cestu, melancholická hudba a pred vami cieľ. Počkať, počkať..inak. Sedíte vo vlaku. Vedľa vás dievča s iPODom, reve z neho niečo naozaj nesúčasné, nejaká Metallica, alebo Nirvana... Neviem to rozoznať. Na ruke má pásku z festivalu. Možno trojdňovú. Nekoordinovane myká hlavou a pozerá mimo. Mimo reality. Nemá konkrétny bod, konkrétne ťažisko, kam by uprela pohľad. Predo mnou dvaja mladí, páchnu rumom, nestihli ho dopiť na peróne, tak si malé plastikové poháriky zobrali so sebou. Tajne. Pssst. Pán s ktorým som sa zrazila na kamennom schodišti má nakoniec miestenku vedľa mňa. Sranda. A tak na mňa pôsobil milo už na tých schodoch. Šesťdesiatnik so striebristými vlasmi a plným srdcom dojmov. Robí si víno, roky skúšal ten pravý recept, a teraz sa ním pýši. Preberáme Napoleona, jeho spolok, ktorý majú s bratom a niekedy sa aj hašteria, kto o ňom vie viac. Jeho manželka musí vedieť aspoň základy. Vykladá mi svoje „podmienky“ . Na Vianoce by túžil po knihe o ňom....čaká vždy na nejaký sviatok.., „lebo viete, ceny šli hore, milá moja.“Kamarátkina firemná žúrka. Čo ten alkohol neporobí. Zrazu len vidíme motanice ľudí, ktorí majú všetci doslovné kopce problémov, ale stretnú sa raz za rok na svojom Vianočnom žúre a zrazu pre nich funguje len tá jedna realita. Kolegyňa Darina má v sebe už x-té víno, ale výraz v tvári „Ja nič, ja muzikant,“ ma vždy rozosmeje viac ako Petrov nevinný výraz decka, ktoré namiesto slovo malinký pretransformuje na majinký alebo Plečo mi to lobíš? Žeby nejaká posttraumatická spomienka, ktorá sa vždy objaví so stúpajúcou hladinou alkoholu? A moja Dianka, mi šušká, ako nenávidí Andreja, lebo je to kokot a už s ním NIKDY nechce nič mať. Keď náhodou zakopnem o Beatu, ktorá nonstop podvádza svojho priateľa a aj tentokrát robí očný striptíz s nejakým najmenej o desať rokov mladšímfotbalistom, zisťujem, že je to celé o tom, ako veci vnímame. Každý má okolo seba celú mozaiku príbehov. Ja nevidím pohár. Vidím pohár, ktorý má minulosť. A viem, že tých pohárov a Beat, Andrejov, Petrov a Darín ešte bude. A že toho v živote ešte toľko popletú, až sa mi z toho chveje srdce. Nežijem len svoj príbeh. Žijem život plný príbehov.
