Xenia sa zobudila vyľakaná, spotená a plná pochmúrnych myšlienok. Nepamätala si predošlý večer, ani jeho pokračovanie. Snažila sa zabudnúť v spánku ako po troch rohypnoloch. Zobudil ju mužský hlas ako z horúcej linky:" Zlatko, ty si už hore? Noo, moja, ako sa ti spinkalo? Nemáli sa ti?" Pobúrená kto, čo a vlastne ČO, chce od NEJ tento úchylný hlas??Veď je už asi...ráta.. , hm, odkedy vlastne? SINGLE....... nie je to iba slovo v kolonke "stav". Ráta sa to do hodnotenia a reputácie? Rozmýšľala, či to mení niečo na človeku ako takom. Mám to snáď napísané na čele, alebo na tom hriešne drahom kabátiku, ktorý stál aj vo výpredaji nekresťanaké prachy? Ako moja známa hovorievala, keď si lacná, nepomôžu ti ani drahé šaty... čo samozrejme nie je môj prípad, hehe..pomyslela si v šere myšlienok.
No ale späť k úchylnému hlasu....sama nechcela veriť, že včera zažili SPOLU /áno, je to bohužiaľ tak/zvierací a nespútaný, totálne zvrhlý sex, za ktorý by sa nemusela hanbiť ani pornoherečka. „Bože, čo ma neustále vedie k týmto šibnutým nápadom???“ Je to odvtedy, čo ju Hugo odmietol. Vlastne, odmietnutie to celkom nebolo, neodmietol jej vlniace sa telo, „iba“ jej dušu.
„Všetci sú hajzli!“ vzlykala do záchodovej misy, keď sa jej vianočná party premenila na zúfalú spoveď. Najhoršie bolo, že jej spovedník bol nadriadený a spoločnosť im robila asi tretia fľaša sektu. Zúfalá kombinácia. Svojho šéfa vytrvalo odmietala posledný polrok s alibistickým odôvodnením „so zadanými si nezačínam“. Milanovi, riaditeľovi oddelenia (mimochodom dobre stavanému blonďákovi) to však neuberalo ani na sebavedomí, ani na trúfalosti.
„Xenia, zlatíčko, som tu pre Teba, spoločne to nedarujeme tomu sviniarovi Hugovi, čo spravil moju malú nešťastnou!“ doniesol jej punč a jeho alkoholové slová pôsobili na jej sklamané a rozbité srdce ako omamná droga. Vedela, že vyprchá. Chcela to však cítiť. Cítiť, že niekomu na NEJ záleží, že niekto po NEJ túži. Nielen po jej tele...Potrebovala v sebe zabiť všetko, čo jej ho pripomínalo. „Poďme von.“ Zašepkala ohnivočervenými perami pri jeho ušnom laloku a ukázala na dvere oblepené ihličím.
Vo HVIEZDE si kúpili nejaký lacný lieh, ok, podobalo sa to na vodku. Nazvime to vodka. Dopili ju u NEHO. Pardon, bol to byt jeho nebohej matky. Na oduševnenú súlož by ju asi nemohol dotiahnuť domov. Malému Filipkovi a Jasmínke by asi ťažko vysvetlil, že spolu nezápasia, len sa hrajú a to, čo olizuje ich pes pri záchode sú len spomienky na večer.
Spravil sa dvakrát, Xenia ani raz, no zato otupila bolesť alkoholom, FAKE sexom so svojim dotieravým a vlezlým šéfom, ktorý jej teraz prisamvačku nedá pokoj už asi nikdy. Zazvonil jej telefón, blikalo tam veľkým „HUGO“ so srdiečkami. Tie srdiečka musí zmazať. Okamžite. Cíti sa hrozne a musí ísť domov, Milana nechala na chodbe s kravatou okolo krku a blaženým výrazom „práve som prebehol cieľovou rovinkou“. Tak dlho chcela, aby jej konečne aj ON sám od seba zavolal...tak dlho čakala! Cítil, že sa mu vzďaľuje? Tá noc znamenala pre všetkých veľa.
Aj vy sa z času na čas zamýšľate nad svojou existenciou?
