Oči mám plné obáv, no králik v snehovom rúchu posmeľujúco skloní hlavu a stratí sa v mliečnom opare. Tieto dvere sa predsa nikdy neotvárajú. Neodolám. Prichádza na rad prvá izba. Pomaly stláčam kľučku. Naťahujem krk. Vchádzam dnu. V školských laviciach sedia po dvoch malé číňanky v uniformách. Namiesto šlabikárov majú nerezové krabičky. Na dohodnutý výkrik vyťahujú strieborné kreditky a slamky. Drobnými hánkami rozsýpajú po stole snehobiele kryštály a navlas rovnaké linky bieleho prášku vdychujú. Zrazu im z nosa vytryskne ostročervená tekutina. Nič pre mňa, zatváram dvere.
Klopkám po podlahe v jasnožltých loboutinkach. Je mi zima, vchádzam do ďalšej miestnosti. Je plná balónov. Vonia po cukrovej vate. V strede ma na ružovom stolčeku čaká téglik. Vraj som tam správne a či mi má doniesť kazety, alebo mi stačia aj časopisy. Nechápem, o čom to tá vypreparovaná osoba pripomínajúca Amandu Lepore hovorí. Ale vraj potrebuje odobrať vzorku. Krčí plecami, vraj genetický materiál . Prichádza ku mne a siaha mi medzi nohy. Niečo nahmatá, je mi to veľmi príjemné. Prechádza po „tom“ prstami. To nie je možné, ja mám penis! Stačí pár ťahov, pripravuje téglik...
Nie! Vychmatnem sa jej a utekám preč po bielej chodbe. Potkýnam sa a padám. Zrazu sa mi odlomí pravá noha, strácam ruky, penis leží na zemi. Vidím svoje telo, vzďaľujem sa a prelietavam cez izby.
Míňam nenarodené deti, vychudnuté deti s obrovskými bruškami, zmrzačené a dokaličené. V izbe naproti intrigánsky sedia psy v návrhárskych kreáciách, a prostitútky sa váľajú na obálkach prestížnych lesklých časopisov. Na konci chodby je salónik. Servis na dokonalosť, kde z vás spravia nového človeka. Za pokladňou sedí Nietzsche. Krútim hlavou, ukazujem na klientku, ktorej práve montujú nový hardvér a pýtam sa ho, či je toto ten jeho slávny nadčlovek. Odpovedá mi, že cieľ ľudstva nemôže spočívať v poslednom, ale len v najvyššom type človeka. Vraj nech zaplatím za služby a zmiznem.
Odchádzam. Odrastené vlasy, obočie ako Brežnev, nechty s popraskaným rubínovým lakom a chlpaté nohy. Kľúče som zahodila, Nietzscheho spálila. Už žiadne trináste komnaty.
