O miliarde pre nemocnice rozhodnú 3 body a dvaja zamestnanci ministerstva...ak vôbec

Vplyvom pandémie, vojny na Ukrajine či vnútropolitickým bojom zapadlo mediálnym prachom pasívne správanie MZ SR.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Čo nebolí, to neriešime. Je to však nezodpovedné voči poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, no najmä k pacientom. Potichu došlo k posunu termínov vypísania výziev na výstavbu a rekonštrukcie nemocníc z Plánu obnovy a odolnosti z apríla na september. Potichu, bez predošlej komunikácie so sektorom, nahrali na web ministerstva nový časový harmonogram a výzvy a hovorkyňa to oznámila dvoma suchými vetami. Reakcia? Žiadna.

Úmysel ministerstva je jasný, a to nerozhodnúť pred regionálnymi voľbami a nepoštvať si primátorov, starostov a županov. Je však vysoko pravdepodobné, že nové nemocnice v júli 2026 stáť nebudú. Prečo? Lebo sa to jednoducho nestihne, o tom píšeme a hovoríme v médiách už viacerí. 4 roky na výstavbu novej nemocnice s rešpektovaním procesu verejného obstarávania predstavuje nadľudský výkon, i keď nie nerealizovateľný. Diabol sa však skrýva v detailoch a akékoľvek časové oneskorenie v základných procesných administratívnych krokoch zo strany ministerstva ohrozujú výsledok – a tým je nová nemocnica. A nezabúdajme na jedno – Ústava SR ani zákony SR -  nepoznajú význam slov „politické rozhodnutie“.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak by niekto očakával transparentné kritériá hodnotenia investícií do zamýšľaného zásobníka projektov pre Plán obnovy, tak sa veľmi mýli. Napr. ich samotná pripravenosť a nadväznosť na reformu optimalizácie siete nemocníc by mali patriť medzi kľúčové faktory. Posledná faktúra musí odísť podľa bruselských pravidiel na konci júna 2026. O tom, či projekty budú súčasťou zásobníka však podľa pokynu ministra rozhodnú vždy dvaja príslušní zamestnanci odboru ministerstva zdravotníctva, pričom hodnotenie projektov za celkovo 65 bodov sa nesmie líšiť v každom kritériu o viac ako 3 body. Čo sa stane, ak nezávislí odborníci ministerstva nedosiahnu zhodu? Postup je jednoduchý.  Majú sa stretnúť a vykomunikovať si to, prinajhoršom zahlasuje Komisia. Správne tušíte aj to, že zoznam zamestnancov príslušných odborov ministerstvo na svojom webe neuvádza. Lebo ich chránia. No dobre, ale na druhej strane, ako môže ministerstvo garantovať ich kvalifikáciu na výstavbu nemocníc. Koľkí z nich majú s týmto procesom aj reálnu skúsenosť?

SkryťVypnúť reklamu

Pri kritériu pripravenosti projektov navrhujem ministrovi, aby posúdil ich rozpracovanosť. A nie to, či projekt bude realizovaný žltým FIDICOM (Projektuj a postav - štandardizovaná zmluva, ktorá si vyžaduje len jedno nadlimitné verejné obstarávanie a v rámci realizácie dochádza k zosúladeniu projektovej dokumentácie a realizácie stavebných prác) a zníži počet potrebných verejných obstarávaní. Pripravenosť projektov bude zásadne ovplyvňovať to, či sa tieto projekty stihnú postaviť. V prípade full fit-out nemocníc ide o komplexný proces povolení od posudzovania vplyvov na životné prostredie, cez územné rozhodnutie, stavebné povolenie, realizáciu až po samotnú kolaudáciu stavby. Nehovoriac o tom, že pre čerpanie prostriedkov z Plánu obnovy je kritický aj moment verejného obstarávania, na ktorý aj samotní experti majú rozdielny názor. To všetko si vyžaduje nastaviť manažment procesov tak, aby sme vedeli realizovať jednotlivé kroky predvídateľne. Teda od dnešného dňa. Ale poďme spať k téme posúdenia. Informovať na oficiálnej platforme, že ministerskí úradníci čakajú na politické rozhodnutie je krátkozraké a deformuje diskusiu o kvalite poskytovanej zdravotnej starostlivosti.

SkryťVypnúť reklamu

Pre kvalitnú a dostupnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici je kľúčové stanovenie jej medicínskeho plánu. Ak by ste očakávali, že jeho súlad s optimalizáciou siete nemocníc bude jedným zo zásadných kritérií pre získanie bodov do zásobníka, tak sa mýlite. Celkovo 20 bodov zo 65, čiže takmer tretinu, dokáže žiadateľ získať argumentáciou toho, či je jeho projekt v súlade s programovým vyhlásením vlády, či napĺňa rezortné stratégie (ktoré už nikto od roku 2014 nedodržiava), alebo nie je v konflikte s legislatívou rezortu. Papier znesie všetko, samozrejme dokážete vyargumentovať aj nemožné. No problémom je iná vec. Príprava vykonávacích predpisov pre optimalizáciu siete nemocníc mešká, koncept medicínskych programov sa rozpadá v pracovných skupinách, minimálne počty výkonov ovplyvňuje lobby a samotná podoba reformy bude mať v realite možno úplne iný vzhľad. A až takou mediálnou peckou reforma nakoniec nebude, rovnako ako sa to stalo súdnej mape. Preto je prakticky nemožné napojiť medicínsky plán nových nemocníc na princípy reformy na papieri – časovo a procesne to jednoducho nesedí. No my dnes riešime situáciu, ktorá znamená to, že samotná reforma sa v praxi už rozbehla, a teda zápasíte s ňou priamo v regiónoch. Bez ohľadu nato, čo sa „ráta“ na kopci. Regióny túto situáciu od nešťastných zverejnení neoficiálnej mapky úrovne nemocníc de facto zažívajú. V tom momente presne viete špecifikovať to, čo potrebujete pre rozvoj nemocnice tak, aby situáciu v regióne dokázala stabilizovať. A tak pracujete s presvedčením, že tento prístup si získa body hodnotiteľov.

SkryťVypnúť reklamu

Omnoho poburúcejšie je však subjektívne hodnotenie kritérií kvality. Voľnočasové aktivity pre pacientov, či znižovanie počtu živočíšnych škodcov (pre potreby dotazníka sme ich aj rátali 😊), alebo stav nozokomiálnych nákaz, ktoré je aspoň jedným z lucidnejších kritérií (celoslovenské čísla však realitu neodzrkadľujú), dáva významný priestor pre subjektívne hodnotenie hodnotiteľov. Kontrola kvality má prebiehať najmä z pohľadu rehospitalizácií a reoperácií, fluktuácie zdravotníckeho personálu a udržateľnosti oddelení, či výsledkov ALOSu (priemerná doba hospitalizácie). Tak je to v zahraničí. U nás doma boli zahrnuté kritériá ako psychologický komfort pacienta. Ten sa nedá merať inak ako dotazníkovou formou a je subjektívnym a doplnkovým kritériom pre hodnotenie nemocníc. Podľa MZ je však hlavným kritériom, ktorému prisúdili 7 bodov. Komfort pacienta v jednolôžkových izbách nikdy neprejde hodnotením hodnoty za peniaze z pohľadu dosiahnutia efektivity za realizované verejné zdroje v slovenských nemocniciach. Bodovať to, či má izba televízor, alebo aký priestor je pre členov rodiny v rámci návštev, si vyžaduje veľkú mieru predstavivosti – od značky televízora až po súkromie na jednolôžkovej izbe. Čo tak zahrnúť medzi kritériá napr. takú centrálnu prípravovňu liekov, ktorá zníži chybovosť personálu, ale hlavne ho odľahčí po procesnej a administratívnej stránke?

Chaos nastal aj pri vyčíslení finančnej návratnosti projektov. Hoci MZ SR pre hodnotenie projektov „cost-benefit“ analýzu vyžaduje vo svojom metodickom pokyne, tak vláda SR v marci schválila metodiku hodnotenia investičných projektov z dielne Útvaru hodnoty za peniaze, ktorá túto povinnosť dáva len „štátnym“ projektom. A tak všetci ostatní poskytovatelia túto povinnosť jednoducho nemajú. Ministerstvo v tomto dodnes nemá jasno, ale spoločným menovateľom finančnej návratnosti projektov majú byť tzv. „total cost of ownership“. Ich metodika nehovorí nič o fungovaní nemocnice po jej kategorizácii v rámci reformy. Nezohľadňuje prevádzku nemocnice a efektivitu jej procesov, či kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A tak výpočet na papieri ostane len kritériom áno-nie. Zbytočná práca a zbytočné kritérium.

Áno, 4 roky sú extrémne krátky čas, najmä ak po stavbe máte obstarávať každý jeden kus zdravotníckej techniky zvlášť. Nehovoriac o nastavení celej prevádzky od IT až po procesnú stránku. Namiesto toho, sme sa dočkali estetického kritéria. A tam sme sa dostali na úroveň hlbokej minulosti. Pamätáte sa ako študenti fotili obrázky plesní v nemocniciach? Niečo podobné sme zberali aj teraz. Tí sofistikovanejší sme zaslali aspoň vizualizáciu budúcnosti nemocnice v štúdiách uskutočniteľnosti.

A tak si do 30.6. počkáme, či sa zamestnanci odborov ministerstva dohodnú pri projektoch tak, aby ich rozdiel nebol nakoniec viac ako 3 body. V prípade, že to tak bude, záverom bude aj tak subjektívne hodnotenie jednotlivcov odzrkadľujúc ich osobné preferencie. Aspoň zoznam hodnotiteľov by mohli zverejniť. Nech tí, ktorí sa podujmú na túto sofistikovanú aktivitu, sú známi aj verejnosti. A nezabudnime, že táto metodika prešla aj pripomienkovaním Útvaru hodnoty za peniaze. O to väčší systémový problém na stole máme.

Miriama Letovanec

Miriama Letovanec

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  10x

Som senior projektovou manažérkou zodpovednou za projekty Plánu obnovy v Svet zdravia, a.s. Predtým som pôsobila ako riaditeľka Implementačnej jednotky na Úrade vlády - súčasti projektu Hodnoty za peniaze. Venujem sa verejným politikám. Študovala som financie na EUBA. Ale vzdelanie som nasávala aj na Harvard University a Georgetown University v USA či Vrije Universiteit v Bruseli. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

273 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
SkryťZatvoriť reklamu