Keď sa ma Dennik N pýtal minulý rok na Osobnosť roka 2019, tak som nemusela dlho premýšľať. Vybrala som si každú jednu slovenskú ženu, ktorá bez ujmy na mentálnom a fyzickom zdraví prežila inkvizičné ťaženie konzervatívnych politických strán v predvolebnom populistickom boji pri témach súvisiacich s postavením ženy v spoločnosti, jej rozhodovaním v intímnych témach počatia, rodovou rovnosťou, odmeňovaním, Istanbulským dohovorom a ochranou ženy pred fyzickým a psychickým násilím. Prečo? Lebo na rozdiel od mnohých slovenských voličov som si prečítala každý jeden volebný program a sledovala ich aktivitu v parlamente. Tak ako odznelo v rozhovore Zuzany Kovačič Hanzelovej s Michalom Vašečkom, len časť voličov si uvedomila, že svojou voľbou priniesla do tvorby verejných politík konzervatívne hodnoty. Ak sa ma to Dennik N opýta aj v roku 2020 - odpoviem zrejme rovnako.
No pekne po poriadku. Ženy nepotrebujú prázdne slová vďaky v televíznych politických debatách. Stojíte v prvej línii ako zdravotné sestry, staráte sa o rodiny, či vzdelávate naše deti počas koronakrízy. Všetko najlepšie ku Dňu matiek, veď vy ste ten strom našich rodín. A tých starostí okolo demografickej krivky... Nie, nepotrebujeme nič z toho. Chceme len rovnaké socio-ekonomické podmienky. Chceme dostávať tú istú odmenu za rovnakú prácu a nechceme, aby rodová rovnosť bola na Slovensku nadávkou. A v dôchodku, chceme žiť dôstojne. Veď o feminizácii chudoby píše nejeden odborný plátok, či úradník v Bruseli.
A pritom stačí jednoduché. Dajte nám možnosť voľby. Dajte nám priestor rozhodovať sa tak, ako chceme. Aby nás netlačili zlé spomienky, či socio-ekonomické pomery. No nechajte rozhodnutie na nás. Neurčujte nám smer nášho rozhodnutia. Neurčujte nám koľko máme zostať doma s deťmi na materskej. Dajte nám napr. flexibilným rodičákom možnosť voľby, kedy sa samé rozhodneme – či, kedy a akým spôsobom sa vrátime do pracovného procesu. Dieťa nemá byť pre ženu voľbou medzi posunom v profesionálnej kariére, či jej stagnáciou. Myslíme pritom aj na akútny problém dlhodobej starostlivosti Pripravujme opatrenia s ohľadom na zmierňovanie socio-ekonomických rozdielov medzi mužmi a ženami. Používajme pri tom tzv. gender budgeting. Veď chceme prinášať len to najlepšie z najlepších zo zahraničia.
A koniec koncov - vyberajme verejné politiky starostlivo tak, aby sme socio-ekonomické rozdiely žien a mužov zmierňovali. Zapájajme ženy do tvorby verejných politík, pýtajme sa na ich názor. Sledujme realizované opatrenia v boji proti koronakríze v zahraničí (UK, Nemecko, Island, či Taliansko) a určite nájdeme ten správny kľúč ako jednak podporiť domácu spotrebu, ale zároveň poskytnúť ženám a ich rodinám možnosť voľby. Lebo ďakujem už nestačí. Kultivujme diskusiu vo verejnom a mediálnom priestore tak, aby sme ženám ukázali rešpekt a úctu. A nie prosté prejavy záujmu.
O nás – bez nás. Na záver si skúsme dať hádanku bez googlenia – koľko žien bolo obsadených do vrcholových manažérskych pozícií, či už priamo alebo výberovým konaním, po februári 2020? Ak ich dokážete zrátať na prstoch oboch rúk, uvažujete tým správnym smerom. Len preto, aby sme si vedeli predstaviť, kam bude takáto diskusia smerovať v blízkej budúcnosti.
