Máme rôzne mená. Novinári nám hovoria strážcovia verejných financií, či vládni analytici. Iní nás považujú za chybu v systéme. Alebo tých, čo prídu a všetko prekopú. Našu prácu prirovnávajú k plánovaniu počtu dojníc v Rusku, či povedia, že tomu jednoducho nerozumieme. Veď to tu 26 rokov predsa nejako funguje a aj bude. Veď náš prístup nikoho dlhodobo zaujímať nebude. Odpovedám, že rozumieme a zaujímať bude!
Nie som v tom sama. Spolu s 5 kolegami tvoríme tím Implementačnej jednotky na Úrade vlády SR, ktorá má za úlohu dozerať nato, ako ministerstvá plnia opatrenia Hodnoty za peniaze. Spolu s kolegami sledujeme približne 200 opatrení, nateraz v 7 rezortoch. Robíme priebežnú kontrolu toho, ako si politici a úradníci poradia s úlohami v stanovených termínoch a pozeráme sa aj na výsledky, teda zmenu.
Stretávame stovky úradníkov, chodíme na ministerstvá a tam, kde chcú, im aj radíme, ako dosiahnuť plánovaný cieľ. Tlačíme na termíny, upozorňujeme na nedostatky, ale aj pochválime, keď sa niečo podarí. A keď to inak nejde, občas niečo urobíme aj za nich.
Vydali sme 4. implementačnú správu. Každých 6 mesiacov nastavujeme ministerstvám zrkadlo. Každé 3 mesiace ministrom dávame vysvedčenie. Pred vydaním každej správy mám zvláštny pocit. Ide predsa o spätnú väzbu na prácu a priority ministerstiev. Tých, ktorí riadia túto krajinu.
Bizarné vecí, ktoré zažívame denne sú na samostatnú knihu, keď bude toto dobrodružstvo plne ukotvenou súčasťou systému. Keď vyargumentujeme, že prístup ministerstva nie je v súlade s hodnotou za peniaze, tak zrazu neexistuje úradník, ktorý list písal alebo urobil rozhodnutie. Všeobecne platí, že častokrát hľadáme ihlu v kope sena - v podobe nepredložených projektov na posúdenie, lebo rezorty sa neradi k takýmto rozhodnutiam hlásia. Iný príbeh predstavuje zas hra „kto z koho“. Niekedy nemenované ministerstvo argumentuje,, že nediskutuje o návrhu zákona“, pričom to druhé nemenované tvrdí, že znenie zákona z ich spoločnej dielne je už pol roka hotové. Vtedy je už len dôvod na úsmev.
Dáta, argumenty založené na faktoch a stovky strán vládnych materiálov sú našimi pracovnými nástrojmi. Niekedy nás pobaví snaha rezortu naplniť úlohu za 24 hodín, keď sa finalizuje správa. No tým, že sledujeme pokrok rezortov kvartálne, tak na to máme jasnú odpoveď. A vždy sa nájdu aj takí, ktorí nás chcú zrušiť, než si splniť domáce úlohy.
Pre Slovensko je implementácia verejných politík výzvou, potvrdzujú to aj medzinárodné inštitúcie. Častokrát vidíme tlačové konferencie, ktoré ohlasujú prijatie rôznych stratégií v rezortoch (mimochodom aj tých máme príliš veľa). No plány s jasne stanovenými merateľnými ukazovateľmi a termínmi sa objavujú už pomenej. Realizácia je pritom zdĺhavá, naráža na odpor rôznych záujmových skupín.
Čo je teda dôležité pri implementácii Hodnoty za peniaze?
Podpora zo strany vedenia ministerstva – pokiaľ sa ministerstvo aj napriek záväznosti zo strany vlády (revízie výdavkov sú schvaľované vládou SR) nestotožní s cieľom zefektívňovania verejných výdavkov, tak vzniká prvý problém. Dochádza k časovému oneskoreniu, resp. neplneniu úloh. V tomto momente pomáha verejná implementačná správa. Výzvu do budúcnosti však predstavuje zapracovanie výsledkov do diskusií o rozpočte. Pre rok 2018 však platilo, že ministerstvá si radšej vyboxovali viac peňazí, ako robili nepopulárne opatrenia v súlade s hodnotou za peniaze.
Odstránenie rezortizmu – v prípade, že je do procesu implementácie zapojených viacero ministerstiev, tak je v súčasnej dobe nevyhnutné zabezpečiť nadrezortnú koordináciu, alebo jasne pomenovať kompetencie. Inak sa práce na implementácii nezačnú kvôli hádkam o tom, kto má kompetenciu koordinovať. Príkladom roka 2018 je zákon o dlhodobej zdravotno-sociálnej oblasti.
Plnenie cieľov – napriek deklarovanému cieľu ministerstiev alebo medializovaných informácií sa nakoniec ministerstvo dopracuje k úplne inému výsledku. Významným faktorom je vplyv záujmových skupín, ako napr. v prípade nedávno prijatého zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch.
Výstavba ciest, investície do železničnej dopravy - na základe analyticky podložených potrieb, racionalizácia siete základných a stredných škôl, ale aj stratifikácia nemocníc na Slovensku sú významné štrukturálne zmeny, ktoré si vyžadujú odvahu, presvedčenie, ale aj odolnosť voči parciálnym záujmom. Dobrým príkladom roka 2018 je v tomto smere zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadu.
Preto je potrebné oceniť aj šikovných, zapálených úradníkov, ktorí sa o zmeny v systéme snažia. Vzájomná kombinácia skúseností, kvalitného vzdelania a zručností vie zabezpečiť dobrý výsledok. Takýchto úradníkov by sme mali podporiť a dobre zaplatiť. K tomu smeruje nielen revízia výdavkov zamestnanosti a odmeňovania vo verejnej správe z dielne kolegov z ÚHP, ale aj zamýšľané audity (personálne, procesné a finančné) na jednotlivých ministerstvách, ich organizáciách, či v štátnych podnikoch.
Implementačná jednotka bude mať už 2 roky. Zozbierali sme množstvo skúseností a bez podpory našej práce by to určite nešlo. Keď nás rezorty na začiatku odmietali, časom pochopili v čom je náš prínos. Pevne verím, že to čoskoro pochopia všetky rezorty. Sme jedinou plne funkčnou prierezovou Implementačnou jednotkou v Európskej únii. Som rada, že sa nám tento projekt vydaril. Od budúceho roka je naša implementačná správa povinnou prílohou návrhu rozpočtu verejnej správy. Takže odpovedám – sme sektorovo špecializovaní, rezortom rozumieme a baviť nás to neprestáva.
