Letisko bolo malé ako samotná krajina. Avšak väčšie a lepšie vybavené ako to naše slovenské. Mesto mi na prvý pohľad pripomínalo Bratislavu - typické obchodné centrá, panelákové sídlisko, nové administratívne budovy a stará časť mesta.
Fúkal silný a ľadový vietor. Ulice boli takmer prázdne, každý sa snažil schovať pred mrazom. Sem-tam nad hlavou preletela čajka z neďalekého prístavu. Motala som sa uličkami starého mesta. Mala som pocit, akoby sa vrátil čas a ja som sa nachádzala niekde v dávnej histórii. Stará časť mesta bola oddelená kamennými hradbami. Ulice boli jemne osvetlené a tiché. Lákali ma i tie najtmavšie uličky. Aj reštaurácie a kaviarne sa niesli v duchu histórie. Samozrejme, že nesmeli chýbať ani tradičné obchodíky so suvenírmi. V strede mestečka sa týčila veža, ktorá bola súčasťou starobylého kostolíka.
Keby mi tak neodmŕzali uši, dokázala by som sa tam motať hodiny. Aj ked prítmie a zima dala mestu určité čaro, vrátila by som sa tam však cez leto, kedy sú dni dlhšie a teplejšie. V jednom turistickom sprievodcovi som sa dočítala, že v tomto roku sa stal Tallinn jedným z najnavštevovanejších európskych miest. Myslím, že sa má čím pochváliť.
