Praha sa stala jedno z najnavštevovanejších miest sveta. Kto by to povedal. Celou cestou som uvažovala, aké to tam bude, či je naozaj taká úžasná ako všetci o nej hovoria.
Chvíľu nám trvalo, kým sme našli uličku, kde sa nachádzala náš hotelík. Teda, neviem, ako to mám správne nazvať. Ubytovaní sme boli v starom meste, v nenápadnej budove, kde sa nachádzali jednoizbové zariadené byty. Zvonku to teda nevyzeralo lákavo, ale vo vnútri to bolo pekné. Byty boli čisté a cenovo veľmi výhodné, a to sme sa nachádzali v samotnom srdci Prahy.
Zložili sme si veci a vybrali sme sa do ulíc. Ulice boli naozaj krásne a starobylé. Plán cesty sme urobený nemali. Jednoducho sme sa pridali k davu. Ulice boli plné turistov. To som naozaj neočakávala, keďže bol február a vonku naozaj mrzlo. Ale im to zrejme neprekážalo.
Zrazu dav spomaľoval a začal sa zoskupovať. Hneď som sa začala otáčať. Všimla som si budovu s vežičkou a hodinami. Že by to bol slávny Pražský orloj? Čakala som niečo väčšie, mohutnejšie. Nazrela som do svojej mapky, stiahnutej z internetu, a naozaj, bola to Staromestská radnica s orlojom.


Dav s napätím očakával, čo sa bude diať. Keď konečne po dlhom čakaní začali biť hodiny, všetci stíchli. V okienkach sa začalo objavovať 12 apoštolov. O pár sekúnd divadlo skončilo. "To bolo všetko?", prebehlo v hlavách divákov. Po chvíli však zatlieskali a pomaly sa začali rozchádzať na všetky svetové strany.
Aj my sme pokračovali v ceste. Tentoraz nás to zaviedlo ku Karlovmu mostu. Most bol preplnený ľuďmi. Po stranách boli usídlení malí predavači - umelci. Aj napriek zamračenému počasiu, bol to veľmi pekný zážitok.


Pražský hrad sa tiež nedal zahanbiť. Výmena stráži, katedrála sv. Víta, či iné pamiatky stáli za to.

Cestou späť sme sa pokochali pohľadom na nočnú Prahu.

Na druhý deň sme sa vybrali smerom na Václavské námestie. Nad ním sa vynímala budova Národného múzea. Zvedavosť nám nedala, aby sme sa nešli pozrieť dnu. Bolo to obrovské. Dalo by sa tam stráviť aj týždeň. Okrem histórie, nás zaujalo oddelenie venované rozhlasu a televízii. Mohli sme si vyskúšať, ako sa tvoria televízne programy ako Predpoveď počasia, Televízne noviny, či nahrávanie v rádiu.
Odteraz aj ja už patrím k ľuďom, ktorí sú z Prahy očarení. Aj ja budem každému rozprávať o Prahe samé chvály. A určie sa tam ešte niekedy vrátim.




