Električka dorazila s krátkym meškaním na Kamenné námestie. Bola takmer prázdna. Hneď ako zastavila, začala sa cezo mňa predierať hromada ľudí, akoby im tá električka mala ujsť. Všetci sa pekne usadili. Mne vôbec neprekážalo, že stojím, pretože som v podstate celý deň presedela v kancelárii.
Každou ďalšou zástavkou sa električka zaplňovala. Keď sme sa približovali k Trnavskému mýtu, zahliadla som hmíriaci sa dav ľudí. Keď som spočítala ľudí v električke a prirátala som k tomu dav na približujúcej sa zastávke, vyšlo mi z toho len jedno, sardinkáreň. Električka zastala, dvere sa otvorili a do vnútra sa začali tlačiť ľudia. Vzduch bol čoraz hustejší, ľudia nervóznejší, od dverí sa šírili nadávky s požiadavkou, aby sme sa viac potlačili. Po 10 minútach tlačenia sa, sa dvere električky konečne zavreli a my sme sa pohli ďalej. Dve-tri zastávky sa tento stav nemenil. Zmena nastala až pri Poluse. Keď sa dvere otvorili, všetci ľudia sa začali tlačiť von. Znovu bolo počuť nadávky. Pozrela som sa tým smerom. Pri dverách, na schodíkoch, stál muž s červenou tvárou. Popritom, ako nadával a frflľal, naháňal rozkotúľané zemiaky. Až mi ho prišlo ľúto. Zrejme, ako sa dav tlačil von, nestihol uhnúť so svojím nákupom, a jedna taška sa mu roztrhla.
Konečne sa elekrička vyprázdnila a my sme sa mohli pohnúť ďalej. Na Zlaté piesky to už išlo v pohode. Električka bola prázdna, ja som si našla miesto na sedenie, aj vzduch bol dýchatelnejší.
Keď som si vybavila, čo som potrebovala, šla som späť. Tentoraz som šla len po Trnavské mýto. Tešila som sa, že tá cesta bude o niečo kratšia. Dúfala som, že ma už žiadna tlačenica nečaká. I keď som sa obávala zastávky pri Poluse.
Tlačenica sa nekonala. Nastúpil však človek, ktorý vyvolal v každom znechutenie. Nevedela som, či ho mám ľutovať alebo ním opovrhovať. Určite to bol bezdomovec. Bol staručký. Pohyboval sa pomocou dvoch barlí, každá mala inú dĺžku a tvar. Na chodidlách mal namiesto topánok igelitové "Tesco" tašky, ktoré boli naplnené dakými handrami. Mal oblečené niekoľko predierovaných nohavíc, diery jednej vrsty boli prekrývané nedierami druhej vrstvy, takže v konečnom dôsledku mu zrejme zima na nohy nebola. V celej električke sa šíril zápach. Jeho telo zrejme vodu už veľmi dlho nevidelo.
V hlave mi vírili otázky. Ako je možné, že nie je človek alebo organizácia, ktorá by sa o takéhoto človeka vedela postarať. Bol starý a určite mal zo zákona nárok na dôchodok či iný sociálny príjem. Jeho vek a zdravotný stav mi hovorili, že ak bude zima krutá, tak ju neprežije. Prečo sa vôbec ocitol v takej situácii? Zrejme si to ani neuvedomoval...
Vystúpila som na Trnavskom mýte. Poriadne som sa nadýchla. Konečne čerstvý vzduch. A pokračovala som v ceste domov...
