Vodiaci pes
Vždy, keď zbadám na ulici psa, ktorý vedie svojho nevidiaceho pána, behajú mi zimomriavky po chrbte. Pre mňa to predstavuje niečo úžasné, ako dokáže takéto jednoduché stvorenie viesť človeka po rušných uliciach mesta a nahrádzať mu tak jeho zrak. Bohužiaľ, nie každý nevidiaci si môže dovoliť takého psa.
Od roku 1994 Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) pravidelne organizuje školenia pre žiadateľov o vodiaceho psa. V roku 1995 bolo oficiálne zaregistrované Oddelenie výcviku vodiacich psov, ktoré v roku 2002 bolo premenované na Výcvikovú školu pre vodiacich psov (VŠVP). V roku 1996 VŠVP prijali za asociovaného člena Medzinárodnej federácie škôl pre výcvik vodiacich psov, so sídlom vo Veľkej Británii. Od roku 2002 je plnoprávnym členom. Dodnes tu bolo vycvičených a odovzdaných klientom spolu 69 vodiacich psov a pripravuje sa skúška sedemdesiateho.
Každý žiadateľ o vodiaceho psa musí najprv absolvovať školenie, počas ktorého získa potrebné informácie, a pracovníci Výcvikovej školy pre vodiacich psov ho testujú, aby mohli pre neho vybrať vhodného psa. Prideľovanie psa klientovi sa nerealizuje podľa poradovníka, dvojicu treba zostaviť na základe mnohých kritérií, akými sú napr. fyzické danosti a vlastnosti osobnosti klienta na jednej strane a fyzická a psychologická charakteristika psa na strane druhej. Preto niektorý žiadateľ dostane psa už pár dní po absolvovaní školenia, kým iný musí čakať aj celý rok.
Cvičiteľ musí nielen kvalitne vycvičiť psa, ale aj zaškoliť nevidiaceho klienta. Odovzdávanie vycvičeného psa novému držiteľovi sa uskutočňuje v mieste jeho bydliska a trvá približne týždeň. Vychovávatelia sa venujú šteňatám od ôsmich týždňov do jedného roku veku psa. Potom ho preberá cvičiteľ, ktorý šesť až osem mesiacov realizuje špeciálny výcvik.
VŠVP hľadá dobrovoľníkov – vychovávateľov šteniat. Ak ste z Bratislavy, máte viac ako 18 rokov, dostatok voľného času a zaujímate sa o kynológiu, ozvite sa. Bližšie na http://guidedog.unss.sk
/>Pes – záchranár
V prípade povodní, zemetrasení, lavín a iných prírodných katastrôf sú vždy najlepšími záchranármi práve psy. Vďaka svojmu „supernosu“ dokážu vyňuchať človeka ležiaceho pod troskami budov, či hromadou snehu. Ich poslaním je zachrániť čo najviac ľudských životov. Psy sú odmalička vedení k tomu, aby boli znášanliví s ľuďmi. Ak pes nájde osobu, začne štekať. Potom následne prichádza druhotná práca profesionálnych záchranárov.
Oblasti, v ktorých sú psy cvičení, sú:
· hľadanie v troskách
Je to asi najťažšia úloha pre záchranárskych psov. Pri hľadaní sa pes nesmie nechať rušiť neobvyklými zápachmi či inými rušivými faktormi, musí byť poslušný a vždy upozorniť cvičiteľa, ak nájde obeť.
· stopovanie
Ak sa stratí napr. dieťa v lese, vyšle sa pátracia skupina spolu so psami, ktoré majú schopnosť dieťa rýchlo vystopovať.
· hľadanie v prípade lavíny
Obeť lavíny môže zomrieť v dôsledku zranenia, mrazu alebo únavy. Rýchla pomoc je preto veľmi dôležitá. Aj v tomto prípade je najlepším záchrancom pes.
· zachraňovanie vo vode
Pes sa snaží vytiahnuť topiaceho sa z vody. Najlepším plavcom so psích plemien je Newfoundlanský pes.
V súčasnosti na Slovensku sa výcvikom záchranárskych psov zaoberá Zväz kynologických záchranárskych brigád Slovenskej republiky. Zväz tvoria 3 brigády, t.j. Kynologická záchranárska brigáda Banská Bystrica, Kynologická záchranárska brigáda Agilis Lučenec a Kynologická záchranárska brigáda Handlová. Sídli v Banskej Bystrici. Zväz sa stal v roku 2000 členom medzinárodnej organizácie International Dog Rescue Organisation, v skrátenej forme IRO, so sídlom v Rakúsku, začleňujúcej organizačné zložky zaoberajúce sa výcvikom záchranárskych psov z celého sveta.
Môj miláčik
Mojím miláčikom je Labradorský retriever zlatej farby. Volá sa Lucky. Je členom našej rodiny a bez neho by sme si nevedeli predstaviť náš život každodenný.
Ráno každého zobudí. Jeho hodinky fungujú úplne presne. Vie, o koľkej každý člen rodiny vstáva. Akonáhle mi zazvoní budík, je hneď pri mne aj s hračkou v papuľke. Samozrejme, že s každým raňajkuje.
Cez deň, keď sme preč, oddychuje na dvore. Možno aj určitým spôsobom stráži, aj keď strážny pes z neho nikdy nebude. S každým okoloidúcim je totiž hneď najväčší kamarát. Poobede nás už netrpezlivo vyčkáva. Pamätá si o koľkej chodievame domov. Keď ma zbadá pri bráne, najprv sa porozhliadne po niečom, čo by mi pri privítaní priniesol. Bez toho, nechodí nikoho vítať.
Čím viac sa blíži šiesta hodina večer, tým viac mi robí spoločnosť. Nespustí ma z očí. To je totiž jeho čas na prechádzku. Chodíme každý večer okolo šiestej. Musíme byť presní, aby sme nezmeškali rande s Leou. Lea je jeho priateľka. Je to čierna labradorka, štíhlej atletickej postavy. Je pravým opakom zavalitého Luckyho. Sú ako jing-jang.
Lucky je veľmi inteligentný a učenlivý. Vie presne ako na nás. Ak urobí niečo zlé, nedokážeme sa na neho hnevať. Je strašne prítulný a strašne rád sa mazná. Vždy si sadne tak, aby ma cítil. Buď mi sedí na nohe, alebo je len o mňa opretý. Je veľmi hravý a ťažko mu odoprieť, keď sa chce hrať. Štuchá do mňa dovtedy, kým mu tú loptu nehodím. Náš dom je plný hračiek a človek by si myslel, že máme malé dieťa. Takýto je náš labrador, náš miláčik...
