niekto z nich zbadá hada, treba hneď zavolať dospelých a zvera musia zneškodniť. Nikto v Afrike z miestnych nerieši, či je had v záhradke jedovatý a či nie, proste ho hneď preseknú motykou, alebo dačím. Zisťovať intenzitu možného jedu by totiž trvalo príliš dlho a mohlo by byť životu nebezpečné. Milí domorodci britským musungom (afr. – musungu - beloch) veľmi ochotne vysvetlili aj to, že plazy taktiež neznášajú petrolej. Nie je to najlacnejšia záležitosť, ale môže pomôcť, ak je po ruke...
Rodinka si žila šťastne a v pohodlí asi tri dni, keď sa jedného nádherného odpoludnia dohrnul domov mladší z potomkov s očami vypleštenými a s revom, že videl hada. Otec hneď vyletel a prikázal synovi, nech mu ukáže kde toho netvora videl. Chlapec zaviedol otca do zadného dvora, kde v malom kopčeku navŕšenej zeminy ukázal na nespočetné diery, ktoré mali priemer ako záhradné hadice na polievanie. To vyzeralo vážne nebezpečne. Oco hneď spacifikoval rodinu, schmatol dvadsaťlitrovú bandasku petroleja a vylial hrozivý obsah do všetkých vchodov tej opachy. Stál tam s motykou, ale keď nič nevyliezalo, vzal zapaľovač a podpáli malý kopček. Explodoval tak, že Michael Bay by ho hneď zamestnal ako pyrotechnika v jeho ďalšom filme.
Rodina postávala okolo, sledovala plamene a rozmýšľala, že v tom pekle sa museli zoškvariť ešte aj chrobáky v dvojmetrovej hĺbke.
Po chvíli sa k otcovi pritmolilo jeho drahé dieťa a zahlásilo :“Oci, bol to vážne super had. Mal dokonca aj nohy...“
V nasledujúcom dlhom tichu si otec uvedomil, že práve premrhal dvadsať litrov prvotriedneho afrického petroleja kvôli jašterici...
