Ako otec a človek, ktorý sa dlhodobo pohybuje v športovom prostredí, nedokážem sa už viac nepozerať na to, v akom smere sa uberá zdravie a budúcnosť našich detí.
Dennodenne vidím realitu: deti, ktoré namiesto pohybu sedia za obrazovkami, ich fyzická kondícia klesá, pribúdajú zdravotné problémy, obezita, psychické ťažkosti, závislosti na telefónoch a úplná strata disciplíny. A potom, keď sa večer prejdete po uliciach, vidíte skupiny detí a tínedžerov, ktorí sa doslova „flákajú“ po vonku bez cieľa. Ulica im ponúka alkohol, cigarety, energetické nápoje, neraz aj drogy. Žiadne hranice, žiadny systém, žiadna zodpovednosť.
Kde zlyhávame?
Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie sa na Slovensku pravidelne hýbe menej než 20 % detí vo veku od 6 do 15 rokov. Ostatné deti väčšinu času presedia. Alarmujúci je aj fakt, že viac ako 30 % detí už trpí nadváhou alebo obezitou. Zlé stravovacie návyky, vynechávanie raňajok, fast food, sladkosti a čo považujem za obrovské zlyhanie spoločnosti je voľný prístup detí k energetickým nápojom. Deti vo veku 10–12 rokov popíjajú tieto „bomby“ plné cukru a chemikálií na dennej báze.
Kde je škola? Kde je štát? Kde sú rodičia?
Na školách máme minimum telesnej výchovy. Dve hodiny týždenne? To je výsmech. Aj tie hodiny sú často odbité, niekedy úplne zrušené, alebo ich suplujú učitelia bez odborného vzdelania, ktorí to berú ako nutné zlo. Pýtam sa: musí telesnú vyučovať človek s pedagogickým vzdelaním, ak nemá žiadny vzťah k športu? Nemáme možnosť zapojiť do vyučovania kvalifikovaných trénerov a odborníkov, ktorí reálne športu rozumejú, dokážu deti motivovať, viesť ich a zároveň inšpirovať? Myslím si, že áno. Toto je presne cesta, ktorou by sme sa mali uberať.
Šport je jediná prevencia, ktorá nestojí miliardy.
Čo znamená šport? Znamená disciplínu, pravidelnosť, sebakontrolu, zdravé telo aj zdravú myseľ. Znamená naučiť sa prehrávať, vážiť si víťazstvá, znášať kritiku aj chválu, bojovať za svoje sny. To sú hodnoty, ktoré deti na ulici nikdy nenájdu.
Rodičia prosím, otvorte oči!
Nie je v poriadku, keď dieťa príde domov, hodí tašku do kúta a zvyšok dňa preleží s telefónom alebo počítačom. My ako rodičia musíte byť príkladom. Namiesto sedenia v kaviarni poďme von s deťmi, ukážme im pohyb. Podporme ich, aj keď im šport nejde dokonale. Vždy je lepšie byť súčasťou tímu, ako byť súčasťou „ulice“.
Ak by som mal možnosť rozhodovať, zmenil by som viacero vecí:
1. Povinné 4 hodiny telesnej výchovy týždenne na každej škole.
2. Otvoriť možnosť, aby telesnú výchovu mohli viesť aj licencovaní tréneri a odborníci, nielen učitelia s pedagogickým diplomom.
3. Finančne podporiť všetky športové krúžky a kluby, ktoré pracujú s mládežou.
4. Zaviesť štátnu kampaň na podporu športu a zdravého životného štýlu, ktorá nebude len na papieri, ale sa reálne premietne do škôl a domácností.
5. Zakázať predaj energetických nápojov deťom do 18 rokov.
6. Zaviesť povinné školenia pre rodičov, kde sa dozvedia o význame športu a zdravého pohybu pre vývoj dieťaťa.
My ako spoločnosť musíme pochopiť, že ak teraz nepodporíme mladú generáciu v pohybe, o pár rokov budeme čeliť obrovským problémom. Choré deti vyrastú na chorých dospelých. A ak to nikto neberie vážne, tak ja to beriem veľmi vážne.
Na záver vám poviem len jedno: radšej nech sa vaše dieťa potí na tréningu, ako by sa malo potiť od strachu, keď bude stáť na nesprávnej ulici.
Autor: Miroslav Holec.
