Vatikánska synoda o rodine to opatrne naznačila. Generálny relátor kardinál Erdö 6. októbra zverejnil report, v ktorom nabáda cirkev, aby poskytla homosexuálom spoločenstvo. A nečakane skoro, už 13. októbra, prišla prvá slovenská reakcia. V bratislavskom Univerzitnom pastoračnom centre sa uskutočnil“Večer načúvania životným príbehom: Homo a kresťan…?”.
Organizátor a moderátor stretnutia Tomáš Šprlák celú udalosť uviedol a rámcoval výrokom pápeža Františka:“Nechcem takú Cirkev, ktorá robí všetko, aby si udržala centrálne postavenie, a nakoniec zostane zamotaná v spleti svojich mánií a procedúr. Ak nás niečo má sväto znepokojovať alebo trápiť naše svedomie, tak je to tá vec, že mnoho našich bratov žije bez sily, svetla a útechy priateľstva s Ježišom Kristom, bez spoločenstva viery, ktorá ich prijíma, bez horizontu zmyslu a života.” Jeho snaha vymaniť sa z kontextu “kultúrnej vojny” bola chvályhodná.
Ťažoba bez východiska
S kožou na trh vyšli šiesti odvážni kresťania s homosexuálnou orientáciou. Piati osobne, jeden listom. Evanjelik, ktorý žije v spokojnom vzťahu s partnerom za súhlasu svojej farárky. Katolík, ktorý sa po rokoch trápenia vedome uchýlil k heréze - povedal si, že v učení Cirkvi je možno chyba a dnes žije vo vzťahu. Bývalý seminarista, ktorého jeho spovedník sám povzbudil, aby si niekoho našiel - spravil to a je konečne šťastný. Zapálený evanjelizátor, podľa vlastných slov vyliečený z homosexuality. Hlboko veriaca katolíčka, ktorá po odmietnutí vo viacerých reholiach a celoživotnej snahe verne poslúchať učenie Cirkvi dnes už len hľadá spôsob, ako zostarnúť osamotená a nezošalieť.
Mnohí z poslucháčov boli zjavne prvýkrát konfrontovaní s bolesťou, ktorú môže priniesť život v súlade s cirkevnou doktrínou. Opakovane sa vracala téma ťažkosti žiť v celoživotnom celibáte bez možnosti zasväteného života. Ťažoba bez východiska, tým väčšia, čím viac sa snažíte žiť podľa Magistéria.
Zvrat v "kultúrnej vojne"?
Je dobré, že si mladí katolíci vypočuli, ako ťažko na veriacich kresťanov-homosexuálov dolieha súčasná “kultúrna vojna”. Ako znemožňuje prinášať Evanjelium gay aktivistom. Žiadna propaganda “homoloby” a abstraktné koncepty, ale životné skúsenosti.
Žiaľ, podľa otázok z publika sa nedá povedať, že všetci porozumeli. Zaznelo veľa trápnych jednoduchých právd. Aj pokus vyhlásiť úprimný životný príbeh za tendenčnú propagandu. Veľmi nemiestne pôsobilo prirovnanie životnej situácie veriaceho homosexuála k situácii slečny, zamilovanej do ženatého muža.
Na záver diskusie ale zarezonovala potenciálne prelomová otázka.“Čo pre vás môžeme urobiť?” spýtal sa pozorne počúvajúci Tomáš Kováčik z Aliancie za rodinu. Je to zvrat v “kultúrnej vojne”?
