V nedeľu som dostal chuť na halászlé. Keďže neviem, kde v meste ho vedia variť a ani kamaráti neporadili, vyrazili sme do Rajky, sadli do prvej csárdy a bolo. Dobré.
Okrem toho, je osviežujúce vidieť Bratislavu aj inak než len z diaľnice od Trnavy. Hlavne preto, lebo z juhu a západu pôsobí ako celok. Ako hrdé mesto, nie chaotická prehliadka architektonickej bezohľadnosti. A je dobré ju poznať aj takto.
Pri pohľade z odstupu si človek ľahšie uvedomí zasadenie mesta do kontextu. Geografického, cezeň aj historického. A ten nie je obmedzený hranicami: k mestu prirodzene náležia maďarské a rakúske dediny. Pekná ochutnávka strednej Európy.
Bratislava už len vďaka svojmu zasadeniu do priestoru (o histórii teraz nehovoriac) pripomína, že náš žitý svet, naša (slovenská) identita, je širšia než len národná. Preto som rád, že je našou metropolou s okolím prepojená Bratislava, než keby ňou bola – bez urážky – napríklad medzi horami zavretá Banská Bystrica. Aj také úvahy tu kedysi boli.
Keď človek (Slovák) žije v Bratislave a občas z nej vystrčí nos aj inam ako domov na Východ či na Považie, tak mu skôr trkne, že “svoje si nedáme, cudzie nechceme” je kravina.
Preto, priatelia prisťahovalí Bratislaváci, hor sa na halászlé!
