Púchov je pusté panelákové mesto. Pamiatky a s nimi aj história a pamäť mesta boli zvalcované buldozérmi socializmu. Skoro všetky. Dačo ale ostalo. (Pod)župný dom, rožák, vila Velitsovcov, pár domčekov na nábreží - a dva kostoly.
Ten katolícky projektoval M.M.Harminc. Vďaka tomu máme v spustošenom meste budovu od jedného z najvýznamnejších slovenských architektov dvadsiateho storočia. A pekne sa o ňu staráme: Opravená strecha veže, vymenené okná na hlavnej lodi.
Vzácnu barokovú šindľovú strechu nahradili miedziane blachy. Tabuľkové okná, dotvárajúce funkcionalistický ráz novej hlavnej lode, tiež pošli. Plechy sú lacnejšie ako šindeľ a nové drevené eurookná izolujú neporovnateľne lepšie ako staré jednovrstvové. Ale aj tak je to celé zle.
Dialóg s budovami
Budova nie je nikdy sama o sebe. Ovplyvňuje, tvorí miesto, na ktorom stojí. Je v dialógu so svojím kontextom, urbanistickým aj historickým. Kvalitná stavba nás do tohoto dialógu vťahuje. Pozýva nás, aby sme s ňou vstúpili do vzťahu - a skrze tento vzťah aby sme sa dotkli niečoho, čo nás presahuje. Niečoho, čo nás predchádzalo, ale zároveň tu zanechalo stopy.
Tie stopy nás stále ovplvňujú. Či chceme či nie, geografia a architektúra miesta, kde žijeme, ovplyvňuje i naše myslenie. Zážitok miesta a jeho architektúry vplýva na na naše vedomie. Pocit domova je tvorený aj vystavením sa miestu a jeho geografii a architektúre.
Obal na Boha
Budovy nie sú len krabice na funkcie, ktoré plnia - obaly na ľudí, na obchod, na výrobu, na Boha. Preto okrem toho, že sú, je dôležité aj to, aké sú. Aj ako vyzerajú. Funkcia a estetika sa navzájom podporujú, alebo kazia svoje pôsobenie. Okrem toho, zachovanie pôvodného vzhľadu cenných budov je dôležité aj pre našu historickú pamäť - a je to prejav úcty k tvorcom, ktorí tu boli pred nami.
Nezabúdajme na autenticitu budovy - a tu už sa vraciame ku katolíckemu kostolu v Púchove. Priznával sa k svojej histórii, ale zároveň aj k dobe prestavby/prístavby. Autor to dokázal citlivo zladiť. Zmenil na budove to, čo bolo nevyhnutné - a spravil to tak, aby to ladilo. Lenže rekonštrukcia to celé poprela. Čo na tom, že na veži boli vyše dve storočia šindle? Blachy sú lacnejšie, aleluja! Čo tam po tabuľkových oknách, keď eurookná tesnia lepšie! Agnus Dei, miserere nobis.
Čo do funkcie, všetko funguje. Dokonca asi lepšie ako pred opravou. Menej sa minie na kúrenie a tak ďalej. Ale budova - a s ňou aj priestor, miesto, mesto a my všetci - utrpela. Veď kto by mal byť citlivý k dedičstvu predkov, k tradícii, ak nie Cirkev? Iste, tradícia je živá vec, nielen konzerva minulých dôb. Ale k udržaniu jej života je nevyhnutné, aby nesekala živé údy, ktoré jej zrazu nepasujú do finančnej koncepcie.
Zvlášť v Púchove, meste domrvenom ako máloktoré iné. Inak ostaneme kráčať v normalizátorskej línii a napĺňame temné proroctvo, vyslovené púchovskou kapelou Rotmajster.Telo: Nezostane ani kameň na kameni, všade bude samý panel, samý panel na paneli.
