Podľa TASR bolo 1000 ľudí, podľa SME 5000. Tak neviem. Pocitovo by som povedal, že sa nás zišlo aj viac.
Na Námestí SNP to začalo svižnou demonštráciou. Dynamiku trocha ubralo len vystúpenie pani z Banskej Bystrice, ktorej meno nevedel ani moderátor Alojz Hlina. Rozprávala o tom, ako ľudia na strednom Slovensku hladujú a platia odvody.
Ale nech sú Hlina, Matovič a spol. divní, povrchní, hocijakí - protesty organizovať vedia.
Celé zhromaždenie a pochod monitorovali dva drony. Blikali na zeleno a červeno. Maďari majú vždy prehľad.
Po prejavoch sme vykročili. Bolo vidno, že ľudia si to užívajú. Pokojný protest, silu veľkej skupiny. Dobrý nápad, púšťať k pochodu Kryla.
Momentky
Starší pán si v dave tlačí hore Palisádmi motorku. Simsona.
Križovatka Hodžovho námestia a Palisád. Dav zastavil BMW X6 so značkou 666. Za volantom blondína. Vyzerala, že sa bojí.
Cez dav nemoli prejsť dva trolejbusy. Šoféri to vzdali, otvorili dvere a vypustili cestujúcich. Dosť sa ich za skandovania“Poďte s nami!” pridalo. Výborná atmosféra.
Pri parlamente. Z podzemných garáží chce vyjsť ďalšie veľké BMW. Nepodarí sa mu to. Šofér rezignovane hľadí na dav.
Z pódia sme vyzvaní skandovať“Máme požiadavky!” Moc to nejde. Divné heslo. Ktosi navrhne "Fico do basy!” - to sa ujme. Mohutnejšie a dlhšie. Alojz Hlina márne pripomína, že dôvodom pochodu je niečo iné.
Ešte sa skanduje “Do basy! Do basy!" Niektorí - “Klobásy! Klobásy!”
Vedľa mňa stál známy novinár. Keď dav stíchol, zakričal smerom k parlamentu (alebo komplexu Bonaparte?):“Fico! my nie sme hyeny, ty (…)!”
Nedivím sa mu.
Oficiálne zhromaždenie končí, spievame hymnu. Hlina ďakuje, ľudia sa veľmi pozvoľna rozchádzajú. Policajti, ktorí nás dovtedy držali v bezpečnej vzdialenosti od schodov k parlamentu, miznú. Ostáva len asi 15 priamo pri vchode do budovy. Keby teraz dakto chcel zaútočiť na parlament, podarí sa mu to. Dúfam, že polícia vie, čo robí.
Trotli na schodoch
Schody obsadzuje skupinka asi 25 ľudí. Prívrženci priamej demokracie alebo akí pomätenci. S transparentom.
Sú frustrovaní. Ževraj sa tu 25 rokov len kradne. Ktovie, čo sa tu podľa nich robilo predtým. Skandujú“Chceme zmenu, nie výmenu politikov!” a “Chceme mier, nie majdan!” Nikoho ale nestrhnú. Nejaký pánko s megafónom stále opakuje “Policajti, nestrieľajte do davu, nie sme v USA!” Zdá sa, akoby o streľbu prosil. Škandál sa nekoná, mučeníci dnes nebudú.
Keď už sú na pľaci vlastne len títo, priestorom prepláva usmiaty Ľudo Kaník. Utvorili sa debatné krúžky, ľudia z davu sa rozprávajú s Matovičom a Lipšicom. Je tu aj Frešo. Nikoho nezaujíma.
Aj trotli na schodoch končia hymnou. Dajú všetky slohy, až ponech sa šable chytí a medzi nás stane. Potom spolu odídu dole do mesta. Pánko s megafónom zase vysloví presvedčenie, že policajti nikoho nezastrelia. Zase to znie, akoby dúfal, že zastrelia. Nebude mučeníkom, nebude.
Posledné hlúčiky. Nejaký starý ujo presviedča mladších poslucháčov:“Je treba, aby si ľudia uvedomili, tak ako som si aj ja uvedomil, že jediným riešením je priama demokracia. Ja som si to uvedomil tak, že som vstúpil do strany Priama demokracia. Platím im ako dôchodca mesačné členské jedno euro.”
Osviežujúci protest to bol. Aj so zábavným panoptikom na záver. Zatiaľ zábavným.
