Dostali sme preklady textov, pôvodnú hudbu na nahrávke, termín, dokedy sme mali prvé šansóny odovzdať. Keďže Šansón klub robil Jozef Bednárik spolu s pani Voškovou, údajne len na vlastné náklady a s jemnou podporou sponzorov, honoráre mali byť na začiatku „symbolické“. Symbolické znamená 10 eur za text, na ktorom pracuje človek niekoľko nocí, vymýšľa obrazy a trápi sa, aby všetky slabiky a hlásky sedeli do prekladu. Dostali sme však ubezpečenie, že všetci, teda aj speváci textov, ako aj ostatní zainteresovaní v projekte, robia takmer zadarmo. Rovnako aj prísľub, že ak všetko pôjde dobre, v budúcnosti dostaneme za texty peňazí viac. OK, čert to ber. Povedala som si, že keďže pôjde o sériu verejných vystúpení, čosi dostanem aspoň na tantiémach zo SOZA.
Na moje prekvapenie mi však panie v SOZA povedali, že moje texty môžu zaregistrovať a nahlásiť až po tom, čo im dodám pôvodné údaje – ako sa prebásnené texty volajú v origináli, kto sú ich pôvodní autori, kto sú pôvodní autori hudby, plus ak dodám súhlasy na prebásnenie od pôvodných autorov. A tu sa začal jeden z mnohých problémov, ktoré som počas spolupráce so Šansón Klubom zažila.
Produkčná Šansón Klubu Marcela Vošková najskôr vo viacerých mailoch sľubovala, že musí potvrdenia, ako aj zoznam požadovaných údajov vyhrabať z počítača. To sa opakovalo niekoľkokrát. Až po necelom roku a po niekoľkých verejných vystúpeniach šansónových spevákov som sa od nej dozvedela, že na súhlasoch od autorov stále pracujú, že to nie je jednoduché a že keď sa ich podarí získať, budem sa môcť v SOZA zaregistrovať a tá mi tantiémy spätne vyplatí. Zároveň som dostala ponuku, že ak chcem, môžem Šansón Klubu so zháňaním súhlasov pomôcť sama. Čo som, samozrejme, odmietla. Medzičasom Šansón Klub veselo koncertuje, pripravuje sa dokonca aj vianočný koncert na Novej scéne. Súhlasy nikde a s nimi aj moja registrácia v SOZA. Pani Vošková tvrdí, že na všetky koncerty mali licenčnú zmluvu, údajne aj mala stretnutie s bývalým šéfom SOZA Vladimírom Repčíkom. Ako je možné, že SOZA dovolila urobiť koncerty s licenciou bez súhlasov pôvodných autorov, keď mňa bez nich odmieta zaregistrovať, mi zostáva záhadou. Na odpoveď kompetentných zo SOZA čakám, budem o nej informovať v ďalšom blogu.
Ďalšia vec – „moje šansóny“ sa ešte stále spievajú a hrávajú bez zmluvy. Marcela Vošková najskôr poslala návrh zmluvy, s ktorým nebolo možné súhlasiť (odmena 10 eur mala pokrývať všetky náklady autora spojené s projektom – čiže prípadné cestovanie, ubytovanie a ďalšie náklady, odmena mala zahŕňať aj primeranú odmenu v zmysle Autorského zákona za použitie diela autora v neobmedzenom rozsahu, v prípade akéhokoľvek porušenia zmluvy pokuta pre autora 2000 eur a podobne). Nakoniec sme ju prerobili do stále nie výhodnej podoby, avšak do podoby, s ktorou som bola ochotná súhlasiť, keby aspoň systém tantiém fungoval (vypadli aspoň sporné „pokutové body“, či ďalšie veci, ktoré boli „prestrelené“). Zmluvu sme mali podpísať na jednom zo Šansón Klubov v bratislavskej reštaurácii Lemon Tree, 30.1.2012, kde však pani Vošková tak veľmi na mňa nemala čas, že som nakoniec odišla. Zmluvu sme tak dodnes nepodpísali a ja za seba tvrdím, že už ani nepodpíšeme, pretože sa cítim oklamaná, zneužitá, a rozčarovaná.
Ďalšie z prekvapení ma čakalo na odovzdávaní výročných cien vydavateľstva Ikar, kde bola moja kniha Striptíz nominovaná na Zlaté pero. Pri odchode som dostala malú tašku a v nej bolo neoficiálne CD Šansón Klubu, aj s mojimi naspievanými textami šansónov. To, že pri jednotlivých skladbách neboli uvedené mená autorov, ma dosť prekvapilo. Na booklete bolo malým písmom napísané hromadné poďakovanie všetkým autorom textov, bez toho, aby bolo uvedené, kto aký text napísal. Keď som sa na predmetnú vec opýtala pani Voškovej, povedala mi, že to bolo iba neoficiálne CD pre hostí podujatia, že na to zabudli a že pri oficiálnom, keď sa im podarí získať viac peňazí a súhlasy na použitie, už naše mená budú. Slabá argumentácia.
Ja osobne som pre Šansón klub napísala sedem textov. Pani Vošková čaká na ôsmy, za ktorý mi dala 10-eurový preddavok, keď peniaze za siedmy text mi poslala internet bankingom a súčasne aj dala cash, lebo si myslela, že internet bankingom neodišli. Text som jej však nedávno odmietla pre túto katastrofálnu spoluprácu poslať. Navrhla som jej, že jej môžem poslať peniaze zaň naspäť na jej účet, čo odmietla. Moje texty spievajú Marcela Laiferová, Marcela Molnárová, Viktor Horján a ďalší, rovnako, ako Jozef Bednárik, či Marcela Vošková boli z textov piesní nadšení.
Tento blog nepíšem preto, aby som poškodila Jozefovi Bednárikovi. S ním som, ostatne, volala vlastne asi dva či trikrát za život, raz keď mi ho nadšeného mojim textom dala pani Vošková k telefónu a druhý raz ani neviem kedy. A stretla som ho párkrát na Šansón Klube, kde pravidelne zabúdal pred alebo po odspievanej pesničke povedať, kto text napísal. Neviem, na koľko si je vedomý tejto situácie, ktorá nám, autorom zo Sóla pre 9 hlasov, vznikla, či o nej vie a či vie, ako pracujú jeho ľudia. Projekt však nesie jeho meno, možno by sa mal teda viac starať o to, ako veci (ne)fungujú. Zároveň sa pýtam, akú úlohu teda zohráva v celom projekte? Nepíšem ho ani preto, aby som uškodila Marcele Voškovej, ktorá neviem, či to robí zámerne, alebo je len tak veľmi zaneprázdnená a nedošlo jej, ako sa asi môže cítiť druhá strana. Píšem ho preto, že som sklamaná a znechutená z toho, ako spolupráca s Jozefom Bednárikom a jeho tímom (ne)fungovala, z toho, že za svoje texty som dostala pár šupov a z toho, že som bola taká naivná, keď som verila, že spolupráca so značkou Jozef Bednárik, bude bezproblémová. Tento text píšem preto, aby sa možno niekto ďalší v budúcnosti poučil – že zvučné meno nemusí vždy znamenať profesionálny a férový prístup, férovú odmenu, aby vyžadoval aspoň akú-takú dávku vďaky, keď už od neho niekto niečo chce takmer zadarmo, aby nebol taký blbý ako ja, že robil veci bez zmluvy a podobne. A aby ma neporazilo. A keď hovorím o situácii, ktorá vznikla nám, autorom, zo Sóla pre 9 hlasov, tu sú skúsenosti mojich ďalších kolegov, ktoré mi poslali na základe mojich otázok e-mailom.
Tu sú:
Ivana Drábová - 21 rokov, pochádza z Prievidze, žije v Bratislave, so slovenskými interpretmi spolupracuje na textoch už 4 roky (napr. Miro Jaroš), externe študuje marketingovú komunikáciu na Unoverzite sv. Cyrila a Metoda v Trnave
Koľko textov si pre Šansón Klub napísala? Spomínaš si ešte, čo to bolo za texty a kto ich spieval?
Pre Šansón klub som napísala 3 texty, jeden z nich naspieval Viktor Horján, druhý interpretovala Marcela Leifferová. Tretí sa už nevyhol menšiemu excesu, kedy som sa práve od Teba (od autorky, pozn.) dozvedela, že ti pani Vošková telefonovala so žiadosťou, či by si nemohla prerobiť text, ktorý jej údajne ktosi - slušne povedané - zvrzal. Keď si mi to hovorila, ešte si netušila, že sa jednalo o text písaný mnou. Tento moment bol prvý, kedy som si povedala, že takýto prístup nemá s tým profesionálnym absolútne nič spoločné. Celé "zvrzanie" spočívalo v tom, že som dala textu úplne nový význam, obsah, čo nám napokon povolené, ak nie i s radosťou, bolo. Text, napísaný Tebou, ktorý som neskôr počula priamo na podujatí, bol takmer identický s tým pôvodným. Čo stačilo? Stačilo možno zdvihnúť telefón, kontaktovať ma a ešte pred napísaním textu sa vysloviť, že si želajú zachovať pôvodný význam textu. Určite nie je v poriadku, ak vy investujete čas a energiu do textu, za ktorý vás ešte neskôr poza váš chrbát ohovoria, bez jediného slova dajú prepísať vašej kamarátke a v daný večer sa vám usmievajú do tváre.
Za koľko textov z tých, čo si odovzdala, Ti zaplatili a koľko bola/mala byť výška honoráru za jeden text?
Odovzdala som tri texty v prvom kole, za ktoré mi nebolo vyplatené absolútne nič. Ako už píšeš, pani Vošková sa v tejto fáze vyjadrila, že prvý večer je "pilotný", peňažné prostriedky oklieštené, a i samotní herci budú vystupovať bez nároku na honorár. Povedala som si, dobre, nepíšem pre peniaze, nie je to moje živobytie, navyše, úprimná radosť Jozefa Bednárika z prinesenia projektu na Slovensku a zanietenie pre šansón (čo sú vlastne jediné faktory projektu, ktorým stále úprimne verím) ma motivovala. Ak nie peniaze, očakávala som aspoň - a nielen ja - primeraný revanš v podobe adekvátnej reklamy. Nové a nové články o projekte Šansón klubu sa v médiách objavovali neustále, avšak bez akéhokoľvek spomenutia mien autorov textov. Je pochopiteľné, že pani Vošková stavala promo projektu na zvučných menách účinkujúcich hercov, či iných textárov, ale úplne obchádzať mená ľudí, ktorý napísali text bez honoráru či za omrvinku, to sa taktiež nerobí. Ak by sme sa o spomenutí autorstva bavili ďalej, zúžilo by sa na uvedenie mena pred samotným zaspievaním a mena na kartičke s programom položenej na každom zo stolov. O spomínanom CD som sa dozvedela taktiež až od Teba.
Čo hovoríš na návrh zmluvy, ktorý Ti poslali? Podpísala si nakoniec zmluvu? Ak nie, prečo?
Zmluva sa ku mne našťastie nestihla dostať.
Zúčastnila si sa na niektorom zo Šansón klubov? Ako si na to spomínaš?
Zúčastnila som sa na úplne prvom, a potom ešte na jednom. Úprimne som ostala sklamaná. Áno, priestory nepochybne krásne boli, výkony hercov taktiež vynikajúce, neraz mrazili, úprimné bolo i dojatie Jozefa Bednárika. Ale tam to všetko asi končí. Opomenúc fakt, že my, ako autori textov, sme sedeli vzadu a nemali ani len vyhradené miesta, aby sme videli spevácke výkony, pretože tie zaberala slovenská "smotánka"; kamsi sa vytratil pôvodný prezentovaný zámer - a to priniesť šansón k ľuďom, k verejnosti. Ono, nemyslím si, že verejnosť má 30 eur na to, aby ich dala za - hoci skvelé - vystúpenia hercov, a o to viac v podniku, kde za čaj dáte pomaly toľko, ako v priemernej reštaurácii za obedové menu. Nič proti podniku, kto na to má, nech si zájde, neškatuľukujem, nič proti projektu, len si myslím, že sa tak trocha minul zámeru a že ak chcem niečo skutočne dostať k masám, prispôsobím tomu priestory, cenu, atmosféru. Nie, takú tú "bežnú" verejnosť ste ani na jednom klube určite stretnúť nemohli. My, autori textov, sme boli maximálne bokom. chápem, že pani Vošková si možno povedala, že veď my môžeme byt vôbec radi, že sa tu niečo naše spieva a že nám vlastne robia úžasnú službu - ale nie, o tomto spolupráca nie je.
Ako si spomínaš na spoluprácu s Jozefom Bednárikom a Marcelou Voškovou? Ako sa Tvoja spolupráca s nimi skončila a prečo?
Celú spoluprácu som už viac - menej vystihla v predošlých odpovediach. S pánom Bednárikom som sa stretla len dvakrát na daných večeroch a po prvom spomínanom prešľape s tretím textom som ani nemala záujem v spolupráci pokračovať, naša spolupráca viac - menej akosi vyšumela do vzduchu bez akéhokoľvek konkrétneho záveru či slova. Môžem skutočne už len vyjadriť poľutovanie nad prístupom a - podľa mňa - nevydareným pôvodným zámerom projektu, nápad to bol pekný. Škoda len, že sa z myšlienky šíriť osvetu šansónu na Slovensku stala pravidelná hra na "high society" večierok.
Michal Pivarči - jeden z autorov zbierky "Sólo pre 9 hlasov", uverejňuje občas poéziu na nete. V roku 2011 po telefonáte s pani Voškovou súhlasil so spoluprácou na projekte Šansón klub. Dnes tvrdí: "Keby som tak mal urobiť znova, povedal by som skôr nie...."
Koľko textov si pre Šansón Klub napísal? Spomínaš si ešte, čo to bolo za texty a kto ich spieval?
Pre Šansón Klub som napísal presne 3 a pol textu /zo 4. som odoslal len polovicu na konzultáciu, odpoveď mi nikdy neprišla/. Išlo o texty k šansónom : 1 Starí milenci -/les vieux amants/ - tento text spieval Viktor Horján, 2. Libertango /neviem kto ho spieval a či vôbec bol zaspievaný/ ,3.Mátuška od Ž. Bičevskej - /text dostali celý a vyjadrili s ním spokojnosť, spievať ho mala Gabika Dzúriková, pričom neviem či sa spieval / 4. poľský šansón o koňovi na poli, názov fakt neviem /tu som "prebásnil" len jednu polovicu,spievať to mali "dve slečny z Xanadu od Zity Orlickej"/. Pri posledných dvoch šansónoch som už komunikoval s Andreou Bednárikovou, keďže pani Vošková bola dlhodobo odcestovaná pre pracovné povinnosti.
Za koľko textov z tých, čo si odovzdal, Ti zaplatili a koľko bola/mala byť výška honoráru za jeden text?
Podľa zmluvy, ktorú som dostal 30. jan 2012 /teda presne 3 mesiace po prvom Šansón klube/ som mal dostať 20e za dva /tri?/ texty - píšem tri s otáznikom preto, že to nebolo zo zmluvy jasné. Zmluvu som nikdy nepodpísal, pretože mi tam viacero vecí nesedelo, na ktoré som sa obratom pýtal pani Voškovej, odpoveď mi nikdy neprišla. Rovnako som mal prisľúbené preplatenie cestovného do BA, jednosmerný lístok som aj poslal poštou na adresu ktorú mi pani Vošková dala, napriek tomu som do dnes nič z tých peňazí nevidel.
Čo hovoríš na návrh zmluvy, ktorý Ti poslali? Podpísal si nakoniec zmluvu? Ak nie, prečo?
Ako som spomínal už vyššie, zmluvu som nikdy nepodpísal, nesedlo mi tam to, že som sa v tom čase stal živnostníkom a potreboval som vedieť či teda na základe toho netreba zmluvu prerábať, + nebolo tam jasne naznačené či mi suma 20e má byť vyplatená za 2 alebo 3 texty - keďže v znení sú napísané dve, ale na inom mieste sú vyznačené tri. Ďalej mi vadilo že im zmluva dovoľovala prakticky akokoľvek upravovať moje dielo, spájať ho s inými a podobne. O 0,5 % "zisku" z prípadného predaja nosičov a iných vecí nehovoriac....Možno by som zmluvu časom podpísal po diskusii a úpravách, ale na svoj mejl kde som sa na veci ohľadom zmluvy pýtal som opäť nikdy nedostal odpoveď.
Zúčastnil si sa na niektorom zo Šansón klubov? Ako si na to spomínaš?
Áno zúčastnil, na prvom :) Bola to fajn príjemná akcia, všetci sa chovali milo, stretol som sa aj s ďalšími autormi textov a bolo v pohode "počuť" svoj text naživo. Zo dva razy som dostal pozvánku aj na ďalšie, pričom ale o jednom /konkrétne 30.1. 2012/ som sa dozvedel presne v ten deň z mejlu od pani Voškovej - čiže som prísť nemohol :), na druhý som bol pozvaný s predstihom /pani Bednárikovou/, tam mi ale nevyhovoval dátum pre pracovné povinnosti.
Ako si spomínaš na spoluprácu s Jozefom Bednárikom a Marcelou Voškovou? Ako sa Tvoja spolupráca s nimi skončila a prečo?
Spočiatku som bol so spoluprácou spokojný, mal som pochopenie pre dlhé čakanie na mailové odpovede a podobne. Po istom čase a fakte že sme mali všetci textári akosi podobné negatívne skúsenosti s jednaním, mi došla trpezlivosť a pani Voškovej som napísal pomerne otvorený mejl, kde som zhrnul svoje výhrady/mená autorov textu neboli na CD- o ktorého existencii som sa tiež dozvedel náhodou, menili mi text bez spätnej konzultácie, vyplatenie sľúbeného "cestovného" nikdy neprebehlo,žiadna zmluva - a keď už došla po 3 mesiacoch,obsahovala pre mňa viacero sporných bodov, hlavná výhrada smerovala na fakt že odpovede na mejly nechodili alebo s veľkým oneskorením, pričom keď bolo treba šansón napísať, vedeli sa ozvať promptne a očakávať výsledok do niekoľkých dní..atď/ kde som svoje rozladenie vyjadril. Odpoveď sa niesla v duchu, "že som ich ranil" a že "prečo nemôžu za to, že sú veci tak ako sú" , pričom v závere odpovede som dostal zadanie na tretí šansón, ktorý som včas odovzdal. Potom už so mnou spolupracovala pani Andrea Bednáriková /na tento fakt som bol mejlom upozornený pani Voškovou/, táto spolupráca prebiehala lepšie, ale skončila do stratena - na svoj posledný mejl,/kde som posielal polku 4. textu/ som nikdy nedostal odpoveď. Snaha o vyplatenie honoráru bola pri celej spolupráci minimálna /dodnes nemám ani cent/, rovnako o dialóg pri spisovaní zmluvy a podobne. Môj celkový pocit z tejto skúsenosti /okrem faktu že som si skúsil napísať čosi čo by ma predtým ani nenapadlo + zážitok z prvého Šansón večera/ by sa dal zhrnúť pod slovo SKLAMANIE. Sklamanie, že aj spolupráca o ktorej som si /právom?/ myslel, že bude špičková a na úrovni, takou nebola. Dodnes neviem a netuším prečo...
Richard Miške - spoluautor zbierky Sólo pre 9 hlasov
Koľko textov si pre Šansón Klub napísal? Spomínaš si ešte, čo to bolo za texty a kto ich spieval?
Mal som spracovať jeden text (Ulrich Tukur - Telefon). Ešte v deň stretnutia 15. 8. 2011 som obdŕžal na e-mail doslovný preklad a zvukovú nahrávku. Následne som si zaobstaral originálny text a prebásnil ho do požadovanej podoby. Bolo mi oznámené, že by ho mal spievať Maroš Kramár.
Za koľko textov z tých, čo si odovzdal, Ti zaplatili a koľko bola/mala byť výška honoráru za jeden text?
Termín na odovzdanie textu bol 10. 9. 2011, text som odovzdal e-mailom 8. 9. 2011. Marcela Vošková ešte v ten deň potvrdila prijatie so slovami, že sa ozve. Nebol som dohodnutý na konkrétnej výške honoráru. Bolo mi oznámené, že s projektom len začínajú, realizujú ho v podstate „z nadšenia“ a sú finančné limitovaní. Mojim profitom bude „robenie si mena“ a keď sa projekt rozbehne, tak sa prípadne budeme baviť o nejakom honorári.
Čo hovoríš na návrh zmluvy, ktorý Ti poslali? Podpísal si nakoniec zmluvu? Ak nie, prečo?
K žiadnej zmluve som sa nikdy nedopracoval. Nikdy mi žiadna nebola ponúknutá.
Zúčastnil si sa na niektorom zo Šansón klubov? Ako si na to spomínaš?
Nezúčastnil.
Ako si spomínaš na spoluprácu s Jozefom Bednárikom a Marcelou Voškovou? Ako sa Tvoja spolupráca s nimi skončila a prečo?
31. 10. 2011 som zistil, že sa koná prvý Šansónový večer. Marcela Vošková sa mi aj napriek prísľubu, že sa ozve neozvala, tak som jej v ten deň poslal nasledovný e-mail:
„Dobrý deň,
neviem, či mi niečo uniklo, či som niečo zle pochopil, alebo kde nastal "šum".
Vo vašom poslednom maily ste mi napísali, že sa ozvete. Tak som čakal na odpoveď (až do dnes). Prestal som, lebo som náhodne zistil, že dnes sa koná prvý šansónový večer. Očakával som, že budete autorov informovať. Mňa ten večer až tak nezaujíma, ale očakával som jasnú odpoveď - keďže čoskoro to budú dva mesiace - či je môj text akceptovaný, alebo nie. Mne odpoveď "nie" nerobí žiadny problém, nepasujem sa za textára, ale s tým textom som strávil hodiny a hodiny práce a snažil som sa najlepšie, ako som vedel, tak si myslím, že si odpoveď (ktorá bola navyše sľúbená) zaslúžim.
S pozdravom.
Richard Miške“
Následne mi pani Vošková telefonovala, ospravedlnila sa, že mali toho veľa a zabudla na mňa. Opýtal som sa na text. Oznámila mi, že bol v poriadku, ale Maroš Kramár sa ho nestihol naučiť, tak ho nepoužili. Ako kompenzáciu mi ponúkla účasť na šansónovom večeri, čo som odmietol. Nemal som o večer záujem. Zaujímalo ma len akceptovanie textu, jeho prípadné použitie a následné finančné vyrovnanie. Neviem, či s textom následne ešte pracovali alebo nie. Nikto sa mi už neozval.
O odpovede som požiadala aj ďalšieho kolegu, Martina Šustera, ktorý spolu so mnou napísal pre Šansón Klub spomedzi autorov knihy Sólo pre 9 hlasov najviac textov. Zatiaľ mi neodpovedal, ak mi odpovede pošle, dočítate sa ich v pokračovaní tohto blogu spolu s odpoveďou zo SOZA.
