Takú za ktorú treba "niečo"zaplatiť a pochopiť súvislosti z disciplín historických, psychologických, kultúrnych a umenovedných? Holt nie každý je v tomto smere vzdelaný alebo takú tú garážovú? Tá svojich prívržencov vždy mala, má aj bude mať. Výhodou je, že si za ňu netreba priplatiť. Predstavuje ju veľa talentovaných ľudí v podobe garážových kapiel, amatérskych tanečníkov, hudobníkov, spevákov, hercov a maliarov. S chuťou presadiť sa, zviditeľniť sa a podeliť sa o svoj svetonázor s ostatnými. Určite niekoho takého vo svojom okolí poznáš aj ty. Má výhodu, pretože neživí profesný personál alebo ak živí, tak len minimálne. Toto je vážny problém profesionálnych umelcov. Títo profesionáli nemôžu krachovať a ostať na dlažbe. Majú svoje firmy, pôžičky a hypotéky, podnikajú v brandži veľmi citlivej a náročnej na úspech. Nie sú to banky, ale zachraňovať ich treba rovnako!
Za totalizmu tu boli výtvarníci, herci, fotografi, spisovatelia, muzikanti, režiséri /doplň si/, ktorí boli zakázaní ale umenie tvoriť neprestali. Po roku 1989 sa stali kultovými piliermi kultúry. Hlasom a zrkadlom a pamäťou národa. Alebo aj nie. Samozrejme, je rozdiel živiť sa profesionálne umením a nekomerčne. To nikto súdny spochybňovať nebude.
Všetci a každý zvlášť tvoríme kultúru. Sme kreatívni a to isté čakáme aj od komerčného umenia. Myslím si, že každý by bol veľmi spokojný keby si mohol dovoliť muzikál, divadelné predstavenie, koncert aj viac krát do roka. Kvalitné umenie jemne pretvára psychiku. Človeka zasiahne bezprostredne, zrelaxuje, zreflektuje, zjemní, rozveselí a pobaví, prinúti k zamysleniu sa. U hudby je napr. vedecky dokázané, že mení stav vedomia. Profesionálne umenie sa musí stále približovať potencionálnemu divákovi. Neskĺznuť sa po povrchu smotánky v podobe lacnej zábavy, zvučných mien a outfitov na výnimočnú príležitosť. Umenie to je život sám. Nepoznám nikoho, kto by ho nemiloval, nepoznal, nepokúšal sa ho tvoriť alebo pochopiť. Umenie to je sloboda sama. A musí vyjsť do ulíc a priblížiť sa ľuďom aj to sofistikované za ktoré si treba zaplatiť. Ja ako amatérska tanečnica viem pochopiť 40 Euro za lístok na Labutie jazero. /Otázka je, či si ho môžem aj zaplatiť/. Viem, čo za tým je. Orchester, krásna hudba, Čajkovského história ale aj drina, tvrdá konkurencia a šťastie. Tlak na profesionálnych umelcov je veľký.
Z okruhu mojich priateľov a známych nepoznám nikoho, kto by si nenôtil, nehral na hudobný nástroj, nemaľoval, nechodil po výstavách /ale len tých, ktoré ho oslovia/, nezašiel si na dobré predstavenie, nepozrel si umelecké dielo - Vesničko má středisková, neprečítal si dobrú knihu alebo nevypočul Mozarta.:)
Umenie sa musí dostať ku každému. Kultivuje nás. Jediná kultúru, ktorú neviem pochopiť je kultúra futbalových fanúšikov. Ale to je už o inom.
