„Áno, Miško, už sme skoro tam, tešíš sa?" zaznel hlas z predného sedadla.
„Bude tam Máaťko, Páaľko, Nezábudka,..." pridalo sa dievčatko, sediace v sedačke hneď vedľa Miška, uisťujúc všetkých, že sa niet čoho báť.
„To sú skauti? Ešte nikdy som nevidel skautov." odvetil Miško s nemým úžasom.
Vystúpili sme z auta.
„Nazdár," ozývalo sa z každej strany. Človek sa ozaj nemohol cítiť cudzím...
Jednou z úloh človeka, je byť šťastným a robiť šťastnými aj iných.
Aj skauti 112. zboru Prameň, Prešov - Sekčov sa rozhodli, že sa na tejto úlohe chcú a budú podieľať. Idea vznikla ešte minulého roku, kedy bol výťažok zo skautského plesu a rovnako i obetné dary zo skautskej sv. omše venované SZŠ s MŠ pre žiakov s autizmom v Prešove. Podobná myšlienka sa zopakovala aj tento rok, neostalo však len pri nej. Túžba nahliadnuť do tajomného sveta výnimočných človiečikov prežívajúcich svoj život s diagnózou autizmu a tiež napomôcť pri ich socializácii sa začala formovať do reálneho obrazu.
Prvým krokom bola jednodňová účasť dvoch detí s autizmom na skautskom tábore v Lačnove, kde im boli počas večerného nástupu slávnostne odovzdané skautské šatky. Tie im však nebudú slúžiť len ako najnovšia výzdoba detskej izby. Nosiť a používať ich budú môcť aj počas celého roka, keď sa budú spolu s asistentom zúčastňovať skautských stretnutí. To je ponuka skautov. A čím disponujú tieto špeciálne detičky?
Na prvý pohľad vyznieva pomer ich a našich možností jednoznačne v náš prospech. No ako v mnohých iných situáciách, i tu môže byť prvý dojem len klamlivým obrazom reality založeným v lepšom prípade na našich skúsenostiach, v tom horšom dokonca len na predsudkoch či obavách. Každý, kto mal možnosť aspoň na chvíľu s deťmi s autizmom pracovať, ba čo i len pobudnúť s nimi v rozličných situáciách, si mohol uvedomiť, že sú a budú medzi nami preto, aby sme nezabúdali, že v našom srdci je oveľa viac lásky, ako sme si mysleli. Že dokážeme byť oveľa viac trpezlivejší, vynaliezavejší, tolerantnejší a šťastnejší, keď chceme - je to len predmetom voľby. Už samotný fakt, že nás deti dokážu upozorniť na tieto naše vlastnosti, vo väčšine prípadov ich dokonca prebudiť či zdokonaliť (i keď nepriamo a možno podvedome) robí ich „ponuku" výnimočnou.
Preto je sprostredkovanie tohto kontaktu pre skautov zaujímavou a osožnou skúsenosťou. Preto je to pre deti radostný spôsob ich začleňovania do spoločnosti. A preto je to i pre každého z vás osviežujúca, dobrá a radostná zvesť.
