Bosé nohy

včera som videla oblohu. takú, čo visela míle nado mnou. a štípala ma silno v očiach. modrá, dokonalo tmavomodrá. popretŕhaná ťažkými mrakmi, ich okraje zapálené manchesterským slnkom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu

hovorila som si, že na fotke by to nevyzeralo tak emotívne a malebne. a tiež, že keby tu bol teraz kamil a aneta, mohli by sme sa krčiť pod oblohou spolu. sadli by sme si na hociktoré z tých rozľahlých obilných polí, päty bosých nôh zaborené do zeme. kamil by si zastrčil steblo trávy medzi zuby, načo by sa aneta rozosmiala a spravila by to isté. mňa by trápila triviálna otázka: pridať sa či nepridať?, až kým by sa aneta nespýtala, ako sa teraz cítime. kamil by neodpovedal vážne. ja by som len prikývla, lebo ako obyčajne, nevedela by som odpovedať (ani) na jednoduchú otázku. aneta by sa potom mierne vystrela, zdvihla bradu a skôr sebe ako nám by opísala, že práve vidí jedno celé mesto. opýtala by som sa, či tam vidí aj ten most ponad rieku. a kamil by ma opravil, že tam nie je most ponad rieku, ale rieka popod most. aneta by ďalej nerušene pokračovala, teraz sa už rozplývajúc nad mesačnou plnosťou. nahlas by povedala, že miluje mesiac v tejto fáze. a my s kamilom by sme vedeli, prečo.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

po čase by nám začalo byť chladno. bosé nohy, krátky rukáv, kamil dokonca len v kraťasoch. ja by som sa asi začala mrviť, aby som úplne nestuhla. kamil a aneta by ale ďalej čerpali teplo z tej chladnej oblohy, čím by ma opäť dostali do pomykova. skúsila by som sa teda pozrieť na oblohu iným zrakom, otestovať, či ešte funguje. či viem vidieť a cítiť ako oni. poďakovala by som sa za jedinečný umelecký zážitok. pocítila by som vánok na tvári, hoci by bolo bezvetrie. a vedela by som, načo bolo to pohladenie.

aneta by sa s mierne zasneným výrazom zdvihla zo zeme. ešte by nebola úplne v tomto svete. nie tak rýchlo. kamil by mal husiu kožu na tele. po mojej otázke, či je to od chladu alebo od veľkého precítenia tohto nočného výhľadu by odpovedal, že od precítenia. a ja by som vedela, že od chladu. vysadol by na bicykel, skontroloval vodu vo fľaši. aneta by mu zaželala šťastnú cestu, za nás obe. a potom by ho už nebolo. otočila by som sa teda k nej, lebo by tu ostala ako posledná. možno by sme sa objali- nie z lásky, samozrejme. len kvôli zvýšeniu telesnej teploty, lebo by už naozaj bolo chladno. a aneta by ešte na dôvažok pridala aj jeden teplý pohľad. ona je taká. vždy chce mať posledné slovo.

SkryťVypnúť reklamu

po mojom krátkom pohľade na mesiac a späť na pole by som zistila, že potichu odišla. ostala by som asi ešte malilinkú chvíľku, lebo pocit, že sú tam pri mne, by sa nevyparil spolu s nimi. ostala by som teda kvôli nemu. kvôli sebe. kvôli nim.

ráno som sa zobudila s príšernou bolesťou hlavy. s horúčkou. nádcha! vedela som, že tie bosé nohy neboli dobrý nápad...

/mená a osoby nachádzajúce sa v tomto blogu sú výsledkom spontánnej voľby autora. Ich možná podobnosť s konkrétnymi osobami je vyslovene náhodná :) /

Miroslava Kotuličová

Miroslava Kotuličová

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

pytam sa, hladam, skumam, pozeram, skusam, potkynam sa...ovoniavam kvety, varim caj, fotim obilne klasy a spim s otvorenymi ustami :) Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu