Každé ráno behávala po pláži...
Osviežená sa nahodila do práce...
Úsmev na perách po celých desať hodín...
Po práci ešte zašla na "kávu" do šéfovej kancelárie...
Večeru si vyzdvihla v reštaurácii...
Neskôr si dopriala malú nočnú prechádzku...
A keď už ležala čakajúc na spánok, znieslo sa k nej gitarové blues od hudobníka pod oknom...
otázka:
No nebol to rozprávkový život?
Každé ráno behávala po pláži- tam, kde bývala, nefungoval prívod vody, preto využívala blízko ležiace pobrežie. Ranné behávanie a následné plávanie tu nebudilo nijaké podozrenie.
Osviežená sa nahodila do práce- vo vyblednutej ružovej uniforme pracovala ako servírka v podradnom fastfoode.
Úsmev na perách po celých desať hodín- nemohla si dovoliť porušiť hlavné heslo podniku, lebo inak by si rovno mohla začať hľadať nové miesto. Šéf bol na úsmevy háklivý, zákazníci zvyknutí. To, že sa jej usmievali iba pery a nie aj oči, nebudilo nijaký záujem.
Po práci zašla na "kávu" do šéfovej kancelárie- celá polhodina jeho dychu, zarastenej tváre a drsných rúk, celá polhodina jej strachu, bolesti a opovrhovania.
Večeru si vyzdvihla v reštaurácii- uprosila personál, aby jej nechávali zvyšky z jedál pripravených pre zákazníkov. Chabý plat ledva stačil na nájomné, večera za vlastné by už bol prežitok.
Neskôr si dopriala malú nočnú prechádzku- popozerať, či niekto nevyhodil do smetí sveter, ktorý by mohla ešte párkrát obliecť. Alebo topánky s relatívne celou podrážkou...
A keď už ležala čakajúc na spánok (v jej prípade možno na večný), znieslo sa k nej gitarové blues od hudobníka pod oknom- teda od ďalšieho bedára, ktorý sa snažil zachrániť hrou na svojej starej doškriabanej gitare...
odpoveď:
...
