V posledných troch týždňoch som nezávisle od rôznych ľudí počula vety: „Nechcem byť priemerný/Nemám rád priemernosť, mám rád originalitu/Ľudia o mne hovoria, že som zvláštny- ale ja som rád, že som iný ako ostatní. Chápeš, nechcem splývať s davom/...Pôvodný obsah týchto viet je krásny, z toho dnešného sa mi ale dvíha žalúdok.
Každý chce silou-mocou zdôrazniť svoju výnimočnosť, svoju inakosť, svoj vlastný smer, a pritom sa práve touto snahou dostávajú do mainstreamu. Všetci jednoducho opakujú to isté! Chcú sa vymaniť z veľkej skupiny, aby boli rozlíšiteľní. Hrdo ukazujú prstom na seba, pripomínajúc, že chcú byť sami sebou...a že v žiadnom prípade nechcú byť ako ostatní.
Ale mňa tento klišé obraz pomaly privádza do zúrivosti. Áno, klišé...,lebo to počúvam pričasto na to, aby som to dokázala stráviť bez následnej nevoľnosti.
Keď sa každý bude takto vehementne snažiť vymaniť z davu, všetci sa len presunú do iného prúdu. Nech sa páči: vystúpia z hromady A a vytvoria (opäť len ďalšiu sivú a nerozlíšiteľnú) hromadu B. Čiže mne na zachovanie originality stačí len chvíľku počkať a postáť na mieste, kým si ostatní zbalia kufre J
Pointa mojich (predpokladám originálnychJ) myšlienok určite nie je namierená proti úplne prirodzenému ľudskému procesu identifikovania sa sám so sebou a chápania vlastnej odlišnosti od ostatných. Môj problém je oveľa menej sofistikovaný J- počuť ľudí, predovšetkým mladých ľudí, ako svoju originalitu (danú úplne prirodzene) chápu ako niečo extra, na čo majú byť nenormálne hrdí, čím sa majú vystatovať, za čo by si ich ostatní mali vážiť (a pritom sú v drvivej väčšine vecí presne ako „tí druhí“) vo mne jednoducho vyvoláva odpor. Stáva sa to hluchou frázou...a fráza má, podľa mňa, dosť ďaleko od originality. / Fráze organizuje život, fráze vyvlastňuje lidem jejich identitu, fráze se stává vládcem, obhájcem, soudcem, zákonem. –Václav Havel/
Všetci sme si podobní a zároveň všetci sme iní. Krása kontrastu. Netreba proti tomu bojovať. Netreba si mýliť stratu vlastnej tváre so zdieľaním rovnakej hudby ako kolega J Je ÚPLNE prirodzené, že každý je originál, preto to (aspoň pre mňa) netreba navyše zdôrazňovať tými hroznými, ošúchanými vetami z úvodu. Kto si uvedomí sám seba, nepotrebuje to nejako proklamovať pred ostatnými...či? J
PS- Toto je jedna z tých chvíľ, keď človek má myšlienku, vidí ju relatívne jasne vo svojej hlave a rozumie jej...ale dať ju do slov, ktoré samy osebe okliešťujú , znamená predovšetkým riziko, že dôjde k dezinformácii. Kto by teda mal pocit zmätenosti či spomínanej nevoľnosti kvôli (možno) nejasnej podstate tohto blogu J, nech kontaktuje autora.
