Michael Jacskon

Neviem, čo ma k tomu viedlo, ale včera poobede som zavolala môjho 7 ročného syna, či nechce vidieť nejaké pesničky Michaela Jacksona. V tom čase nikto netušil čo sa stane, a ak sa aj niečo dialo, nevysielalo to žiadne CNN...Môj syn nevedel kto to je, ale rád pozerá videoklipy a tak išiel. Na internete sme strávili asi hodinu a pol a púšťali sme si všetky jeho známe piesne a ja som mu rozprávala všetko, teda vzhľadom k veku môjho syna, takmer všetko, o jeho živote. Bol fascinovaný a chcel vidieť čo najviac klipov a dával mi mnohé jednoducho-detsky-logické otázky, ako napríklad:"prečo je raz čierny a raz bledý, prečo má raz nos ako krumplík a raz taký špicík, prečo si stále chytá tam dole, to naozaj je hento jeho sestra??? a prečo nemá viac pesničiek s takými príšerami, keď sa mu tak páčia príšery(Thriller)" a podobne. Keď prišla jeho sestra, moja dcéra) zo školy, tak jej ďalšiu hodinu rozprával o tom, čo všetko sa dozvedel o Jacksonovi a ja som bola prekvapená, s akou intenzitou ho všetko zaujalo. Možno je to len náhoda, ale takéto náhody ma proste fascinujú, že niekoľko rokov ma ani nenapadne niečo o Jacksonovi "vyhľadať" a v čase, keď sa chýli k tomu, že o ňom bude vzrušene rozprávať celý svet, sa spúšťa vzrušená debata o ňom aj u nás doma. Takže ráno, keď ma môj syn budil:"Mami, mami, ten Jacskon zomrel!" mnou prebehli zimomriavky. Teraz už budem možno trošku babkovsky trápna, ale naše staré mamy a "znalkyne mystiky" hovorievali, že keď sa niekomu sníva o vypadnutých zuboch, že niekto zomrie. A to, že sa môjmu synovi v tú noc snívalo o vypadnutých zuboch v piesku bola druhá vec, ktorú mi oznámil. Nechcem z nás robiť niekoho zvláštneho, kto niečo tušil, to vôbec nie, ale je to pre mňa zvláštna situácia za ktorou cítim staré známe:"všetko so všetkým súvisí" a akúsi symbolickú prepojenosť, nielen tú viditeľnú a zrejmú, ale aj tú nepochopiteľnú, neviditeľnú.