Z Bratislavy do Košíc

Je to povznášajúci, nádherný pocit- sledovať jesennú prírodu, napriek svojim premenám, zanechávajúcu v duši stabilný a vyrovnaný pocit, že všetko je tak ako má byť. Jeseň prináša múdrosť a pokoj v duši, je odmenou a oddychom- svojou úrodou a spokojným pocitom po zozbieraní úrody- tej v záhradke a na poli, a aj tej zozbieranej v našich mysliach a srdciach.Sledujem slnkom zaliate polia, meniace sa stromy, rozčerenú vodu ramien a vtáky, ktoré mihotom svojich krídel čeria vzduch a hladinu, keď dosadnú. Šuchocú krídalmi ako anjeli okolo nás. Moja myseľ pláva na vlnách tichej a clivej francúzskej hudby, prechádzam rôznymi prírodnými scenériami, takže z nich nedokážem odtrhnúť zrak, ale ani zavrieť knihu na kolenách, z ktorej žiari jas bojovníkov svetla:"...bojovník svetla sa rozhliada detskými očami, lebo deti dokážu vnímať svet bez horkosti"(Paul Coelho)Žltá, oranžová a modrá pomaly zmíza, ešte posledný krát zažiari farbami dúhy, ktorá začína v poli a všetko sa zahalí do siva a po oknách vlaku sa zrazu valia prúdy dažďovej vody. No vlak ide ďalej, cez celú našu malú veľkú krajinu a ja neviem, čo bude ďalej, ale teším sa na to. Vďaka tejto jeseni som si opäť mohla poskočiť do krajiny, kde všetci vravia:"najkrajšie je leto v zime", vďaka hudbe, ktorú počúvam, nachvílu vzlietnuť a vďaka otvorenej knihe na kolenách precítiť ľahkosť viery v to, že to leto bude najkrajšie vtedy- keď ja budem chcieť, nie len v zime. Som predsa čarodejnica, učím sa od bojovníkov svetla, hladiny vody, detí a škriatkov.