Ako zabaviť dieťa bez hračiek?

Písmo: A- | A+

Pokiaľ dieťa už odmalička príde na to, že na zábavu nemusí mať vždy po ruke žiadnu hračku, máte vyhraté. Deti, ktoré sú stále obklopené hračkami, budú v dospelosti vždy hľadať materiálne veci, ktoré ich urobia šťastnými.

Nechajme preto viac priestoru detskej fantázii, nech môže ísť naplno. Nech si deti z obyčajných vecí okolo seba urobia zábavu samy.

Od jednej mamičky som počula historku o tom, ako si jej synček zobral A4 papiere a postavil si z nich diaľnicu po celom dome. Iné deti si zasa z lesných materiálov dokážu vytvoriť hotové kráľovstvo. Keď teda necháme deti, nech si poradia samy, keď ich necháme občas sa trošku nudiť, ony si o chvíľku určite niečo nájdu. V jednej rozprávke od srbského detského spisovateľa Dušana Radoviča (pozn.: Rozprávka o malíčku) sa môžete dočítať, že: ,,Proti detskej nude vymysleli hračky.“ Autor ďalej píše, že najlepšími hračkami pre deti sú nožnice, kladivo a zápalky. Áno, akonáhle sa deti nudia až príliš a my ich necháme bez dozoru, siahajú po veciach, ktoré im neustále zakazujeme. Dobrá rada je v tomto prípade taká – nezakazujme! Ukážme dieťaťu veci z nášho dospelého života, predstavme im, o čom sú a načo sa používajú, ale dohliadajme na ne na 200 percent, aby si neublížili.

My dospeláci robíme ešte jednu najčastejšiu chybu v hraní sa s deťmi. Učíme ich, ako sa majú hrať! A pritom deti vedia najlepšie, ako sa majú hrať, veď sú predsa deti!

V mojom minulom článku ,,Hračky v živote detí a dospelých“ som dostala komentár v podobe vtipu. (pozn.: Text je mierne upravený.)

Mama: „Synáčik, budeš sa hrať s autíčkom alebo s vláčikom?“

Syn: „Budem sa hrať podľa toho, čo si vyberie otecko!“

Slová v tomto vtipe sú veľmi trefné. Prostredníctvom detí sa my dospelí vraciame späť do detstva. Plníme si svoje nesplnené sny. Veď predsa: ,,Keď som bol malý, taký vláčik som ja nemal!“

Na jednej strane je fajn, keď dieťa vidí a spoznáva dospelého, aký je, čo má rád a že sa vie hrať tiež. No na druhej strane by sme dieťaťu nemali neustále určovať jeho hru. Ono je prvé, ktoré má právo vybrať si, ako a s čím sa bude hrať.

Pozor, ale nie je to o tom, aby si dieťa stále robilo, čo chce. Dôležité je, aby malo vždy na výber. Ja ako rodič mu môžem navrhnúť hru alebo hračku, ale pokiaľ vidím, že o ňu dieťa nejaví záujem, tak hľadám ďalej alebo sa spoločne dopracujeme ku kompromisu. Príklad: Vonku je veľký lejak a dieťa chce ísť aj tak von. Jednoducho si trvá na svojom. Môžeme sa s ním dohodnúť tak, že sa teplo oblečieme, pôjdeme na balkón, kde na nás nebude pršať a budeme odtadiaľ sledovať dážď (poprípade cez okno). Keď hromy a blesky ustanú, môžeme ísť von. Oblečieme a obujeme sa do mokrého počasia a ďalšia zábava na nás čaká práve tam. Veď určite každá mamička pozná, že ak je vonku iba jedna kaluž, dieťa do nej aj tak skočí. No ak máme dobré gumáky, takisto sa môžu zabávať aj rodičia.

Vonku je vždy najlepšie. Nechajme preto čo najviac svoje deti hrať sa s hlinou, s trávou, so zemou, s pieskom, s drevom… Sú to pre nás obyčajné veci, ale pre dieťa je to cesta plná dobrodružstva. Nájdite si kopec hliny (aj v meste sa to dá), na ktorý bude dieťa liezť, šmýkať sa a padať pri lezení. Na konci tohto výletu bude síce celé špinavé, ale to k tomu všetkému patrí. Dieťa sa v takýchto chvíľach cíti voľne a slobodne. A o to ide. Samozrejme, že dbáme na bezpečnosť, ale dovoľme deťom aj takto spoznávať svet.

Pre maličké deti (a nielen tie) je ohromnou zábavou zbieranie kamienkov, listov či konárikov. Drevo je samo o sebe úžasný materiál. V minulosti sa predsa dievčatá hrávali s polienkom, ktoré si obmotali handričkou a bola z toho bábika. Dnes je na trhu drevených hračiek neúrekom. Už malé bábätká majú k dispozícii drevené hryzátka. Deti majú rady takéto prírodné materiály. V lese preto každé malé dieťa zbiera rôzne drevené paličky a berie si ich so sebou. Aj keď ich už doma budete mať neúrekom, pre dieťa sú veľmi dôležité. Veď aj takto sa zžíva s prírodou, snaží sa ju pochopiť, učí sa rešpektovať a v budúcnosti nebude mať problém prespať hoc aj v lese pod šírim nebom. Do prírody patria aj zvieratá. Či už je to malý chrobáčik alebo veľká laň, deti na ne budú vždy pozerať s úžasom. A keď im ešte trpezlivo vysvetlíte, čo je to za zvierací tvor, aké zvuky vydáva a kde býva, vyhnete sa tak prípadnému neskoršiemu ubližovaniu takýmto zvieratkám.

S výletmi do prírody mám pre vás ešte jeden dobrý tip na hru, pri ktorej sa deti nielenže zabavia, ale naučia sa správať a myslieť ekologicky. V obchodoch sa za pár eur dajú kúpiť kliešte na smeti. Sú ľahko ovládateľné a deti sa budú pri tejto činnosti, keď sa s vašou pomocou zapoja do zbierania smeti, cítiť dôležité. Veď práve ony pomáhajú prírode, aby bola čistá a krásna.

V prírode nezabudnime ešte na zbieranie kvietkov, ktoré vám takmer každý deň môžu voňať vo vázičke. Najbližšie sa teda vyberte do prírody hoc aj na piknik. Vy si oddýchnete a deti (okrem toho, že budú na čerstvom vzduchu) sa zabavia, unavia a večer spokojne zaspia.

Deti sa dostatočne vybláznia aj na ihrisku, kde by sa mal určite nachádzať aj piesok. Síce ho potom budete mať už aj doma, ale váš drobec bude určite šťastný. Na ihrisku okrem preliezačiek deti stretnú aj svojich rovesníkov, čo je pre ich sociálny kontakt tiež veľmi dôležité.

Nedá mi ešte nespomenúť kolobežky. Zdá sa, že tie dnes hýbu svetom. Ten, kto kolobežku vymyslel (pozn.: Nevie sa presne, kto to bol.), určite netušil, že sa na nich budú raz s radosťou prevážať ako deti, tak i mamičky. Pre fyzickú aktivitu je samozrejme lepšia tá neelektrická, no aj na nej nezabudnite striedať nohy.

Na záver mám pre vás ešte zopár tipov, ako bez hračiek zabavíte malé bábätko.

Riekanky, veršovanky a pesničky budú vždy v móde. Pri nich vás aj samotný text navedie, čo máte robiť. Typické detské „odrhovačky“ pozná hádam každý: Ťap-ťap-ťapušky, Keď si šťastný – tlieskaj rukami, Hlava-ramená-kolená-palce a mnoho ďalších.

Ďalším tipom je schovávanie sa pod šatku alebo deku. Zo začiatku schovávate a hľadáte dieťa vy, neskôr samotné dieťa pristúpi na túto hru a začne sa schovávať samo. Schovávať sa tak môže nespočetne veľakrát a vždy sa bude smiať ako prvý raz, keď ho nájdete.

Zrkadlo by nemalo chýbať ani v jednej domácnosti. Dieťa je rado, keď vidí seba a zároveň aj vás. Môže tak sledovať reakcie maminky, ale aj seba. Keď už máte dieťatko na rukách, tak s ním môžete od zrkadla pochodiť po celom dome. Pomenovávať, čo vidíte, komentovať, čo sa okolo vás deje. Dieťa sa tak učí spoznávať ďalšie rôzne veci a predmety z domácnosti. Z mojej skúsenosti spomeniem práčku, pri ktorej sme sa vždy dlho zastavili. Dcérku fascinovala krútiaca sa práčka. A taktiež vysávač. Aj keď ten vydáva hlasný zvuk a deti z neho občas majú pocit, že ich môže zjesť (vysať ako smeti), dokázali sme ho sledovať po celú dobu vysávania. Na stenách sa nachádzajú vypínače. Vypínanie a zapínanie svetla je pre deti tiež niečo čarovné. Ešteže sa vypínače nachádzajú tak vysoko, lebo keby na ne dieťatko samo dočiahlo, mali by sme doma neustále diskotéku.

Keď bábätko leží, môžeme ho na tváričke štekliť našimi vlasmi. Dlhé vlasy zopnuté do chvosta sú magnetom pre detské rúčky. Pozor však na šticovanie, keď sa dieťa do hry vloží až príliš.

V mojom ,,mamičkovskom“ prieskume som zistila, že malé deti ešte fascinuje hrať sa s kuchynským náradím. A je veru jedno, či je pri hre chlapec alebo dievča. Tu treba však opäť dať pozor, aby dieťa nechytalo ostré veci. Ja som zatiaľ dcérke dala iba varešku, lebo na ostatné kuchynské pomôcky je ešte maličká. Vždy, keď jej varím príkrm, dám aj jej do ruky varešku a hráme a spievame si „Varila myšička kašičku“.

Dieťa sa teda dokáže zahrať s čímkoľvek. Väčšinou mnoho hračiek nepotrebuje. Častokrát je pre deti najlepšou hračkou aj príbuzný. A je jedno, či je to mamička, otecko alebo starí rodičia. S každým si dieťa dokáže užiť ďalšie veľké dobrodružstvo.


 

Skryť Zatvoriť reklamu