V čase jeho osláv, kedy by sa mal tešiť z toho, že má za sebou štvrť storočnicu praxe, k oslave žiaľ nedochádza. Pohoršenie i nezainteresovaných lekárov (ak ich môžeme vôbec takto nazvať), je pochopiteľné. Ja sama nerozumiem tomu, prečo sme ochotní postaviť sa za pár ľudí, čo štrajkuje a nie sme schopní postaviť sa za tých, ktorí nás majú liečiť.
Keď chceme, aby neodriekali operácie, aby neopúšťali nemocnice – veď kto nás bude potom liečiť, že ? – tak sa za nich postavme a vybojujme spolu s nimi spoločnosť, kde budú dostatočne ohodnotení. Každý predsa vo svojej práci o to bojujeme.
Slováci radi nadávajú na politiku, systém, ekonomiku štátu, najnovšie na lekárov. Ale v čase, keď by si mali zvoliť tú správnu cestu, volia radšej pozeranie filmu v televízii či krčmu namiesto vyjadrenia názoru. Tak teda prečítajte si názor, za ktorým ja, ako pacient, stojím !
Tieto riadky sa mi nepíšu ľahko. Som lekár s takmer 25 ročnou praxou. V poslednom období pracujem v privátnom zdravotníckom zariadení, ktoré vediem a na moje šťastie momentálne nemusím čeliť dileme, prečo som sa zapojil do lekárskeho štrajku a prečo som svoju výpoveď nestiahol. Táto situácia sa ma však dotýka bytostne, napokon ako každého potenciálneho pacienta na Slovensku. Nedá mi preto nereagovať ako pacient . Aj keď si myslím, že to asi nedopíšem ...
Milí pacienti – je mi vás ľúto - nakoľko skutočne nechápete svojich lekárov. Tých lekárov, ktorí momentálne vystavujú seba a svoje rodiny existenčnej kríze. Verte, že by sa radšej venovali chystaniu Vianoc, ako to robíme všetci, ale napokon mnohí z nich Vianoce, tak ako ich poznáte vy, nezažívajú. Trávia ich v nemocniciach, na pohotovosti v ústavoch, v sanitke pre ... vaše dobro. Týmto lekárom, ktorým ide teraz o všetko, vždy šlo o Vás.
Kým lekári zložia Hippokratovu prísahu – ktorou sa radi oháňame, pričom málo kto skutočne vie, čo sa v nej konkrétne hovorí, museli sme absolvovať jednu z najťažších vysokých škôl. Už len výber na túto fakultu je veľmi prísny a obstoja len tí najlepší. Ich štúdium okrem iného trvá 6 rokov a nemožno ho ako jedno z mála odborov študovať „popri“ zamestnaní. Po skončení školy sa však ich štúdium len začína a podstupujú postgraduálne vzdelávanie, z ktorého opätovne skladajú atestačné skúšky. K tomu patria početné školenia, zahraničné stáže, kongresy, nehovoriac o tom, že nie sme doma so svojou rodinou. To všetko robia iba pre vás, nakoľko na ich hodnotení sa to takmer neprejaví...
Keď začnú pracovať samostatne v štúdiu pokračujú, aby si svoj „ post“ obhájili. Dennodenne sú konfrontovaní náročnejšími prípadmi, komplikáciami, naliehavými stavmi, rozhodovaním v časovej tiesni a v krajnej vyčerpanosti . Odmenou za to je Úrad na dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ak sa náhodou nikto z nás pacientov nesťažuje.
To všetko robia nie pre peniaze, ale pre vás. Keď teraz mnohí na vrchole svojej profesijnej kariéry to všetko chcú opustiť a mnoho krát ani nevedia, čo bude ďalej, zase to robia len a len pre vás - milí pacienti. Je to napokon ich jediná možnosť , ako vysloviť svoj nesúhlas. Vaši lekári už nedokážu ušetriť viac ako sa v tejto spoločnosti rozkradne. Ich odmenou je naše nepochopenie, naša netolerantnosť, reakcia vládnych úradníkov nútenou prácou a dokonca ich považujeme za nepriateľov Slovenska. Oni v skutočnosti už len nedokážu ďalej suplovať amatérske kroky našich politikov a úradníkov, pre ktorých je zdravotníctvo akurát dobrá populistická predvolebná téma. Ale keď treba konať, je to sektor na „Z“ a už nie je až taký populárny. Verte, že lekári najlepšie vedia, v akom žalostnom stave sa naše – vaše zdravotníctvo nachádza. Že neustále dochádza k znižovaniu kvality a dostupnosti. A ak ste to nepocítili na vlastnej koži, tak zase len pre obetavosť a zanietenie všetkých zdravotníckych pracovníkov.
Poďme k peniazom – zúfalej téme, ktorá rezonuje v celej spoločnosti. Je vrcholom úbohosti, aby novinár, štátny úradník, analytik alebo ktokoľvek „fundovanejší“ hovoril o tom, koľko by mal lekár zarábať. V dnešnom „slovenskom svete“ asi netreba vyratúvať príjmy v iných profesiách, ale za to čo lekári pre nás robia, čo obetujú by sa ich príjem mal pohybovať niekde medzi 4. až 8. tisícami eur. Pobúrilo vás to ? Neviem ako vy, ale ja si iste radšej ľahnem na operačný stôl a zverím sa lekárovi, ktorý nebude frustrovaný, vyčerpaný, znechutený, ktorý nebude mať zviazané ruky nezmyselnou byrokraciou, nariadeniami, Úradom na dohľad, atď. Očakávam skôr odborníka dostatočne motivovaného, sústredeného, odpočinutého a kreatívneho. To všetko si za tristo eur dnes nekúpite.
Ale dosť o peniazoch a mojom naivnom názore, lebo zainteresovaní iste povedia, že keby vedeli odkiaľ ich majú vziať ... A len tak mimochodom - to, že to nevedia, len podčiarkuje ich neprofesionálnosť, nekompetentnosť a najmä neschopnosť, ktorou disponujú za nemalé peniaze !
Vrátim sa na začiatok, čo ma viedlo k písaniu týchto riadkov. Najviac ma na tejto „kríze“ mrzí verejná mienka, postoj nás pacientov k svojim lekárom. To je úbohé, lacné, ponižujúce. Lekári od nás nečakajú pomoc, ani verejnú zbierku, ale zaslúžia si pochopenie, úctu, slušnosť, trpezlivosť a našu dôveru. To všetko sa v posledných rokoch z nás vytratilo. Napokon hrozí aj plán „C“ - odídu aj tí, ktorých ešte dnes v nemocniciach ostali. Verte, že politici nebudú bdieť celé noci nad vašimi chorými deťmi, vnukmi, vnučkami. A preto je mi vás, milí pacienti, naozaj ľúto!
Je smutné, že v dnešnej dobe pod tlakom verejnej mienky človek potrebuje aj dávku odvahy, aby si pred meno napísal MUDr.
MUDr. Peter Abelovský
