Náš študent vraj cíti inšpiráciu, chce zložiť pieseň o Slovensku. Brnká si už zrána na gitare, hoci nemyslím si, že skladba bude óda na Slovensko. Zhudobnené budú určite aj iné krivky.Veď aj starším už slovenské dievčatá neraz poplietli hlavy.
Možno sa ale do jeho melódie zmestí aj kúsok Slovenska. Po večeroch sa niekedy rozprávame o jeho plánoch a budúcnosti. Nie, nevidí tú svoju doma v Taliansku. Páči sa mu tu. Pre niektorých možno prekvapivo, Slovensko vidí ako prosperujúcu, krásnu krajinu. Dokonca začal vidieť zmysel v učení sa slovenčiny. Nedeľu sme si určili ako čisto slovenský deň,kedy sa nesmie použiť anglické slovo. Je to zábava. Nenápadne zisťuje, či sa dá u nás študovať výskum v odbore biológia, chémia a venovať sa výskumu rakoviny. Nechce zostať v Taliansku. Slovensko je preňho perspektívnou destináciou pre štúdium a život. Len či to nie je podobné aj v našom prípade, keď sa necháme oslniť benefitmi cudzích krajín bez hlbšieho vhľadu do interných súvislostí tej ktorej krajiny?
Tak, či onak, uletela som ďalej, ako som chcela. Stále sme doma. Expandujeme. K sebe navzájom. Už teraz mi chýba, keď si predstavím, že o tri mesiace odíde. Už nie sme takí nervózni, keď sa stretneme na sedačke v obývačke a sme ticho. Pomaly prichádzajú chvíle, keď sa tešíme jeden na druhého, porozprávame si, čo sa dnes stalo, čo nové sa naučil. Google translater je skvelým tretím spoločníkom pri aktivitách nášho deväťročného syna a jeho talianskeho brata, slovensko-anglicko-taliansky "galimatiáš" je "globiš" jazyk a akékoľvek jazykové bariéry sú udupané do podlahy. Každý deň preberáme príjemné, či menej príjemné záležitosti našich detí, nechávame ich snívať o otvorenom svete, talianskemu študentovi nechávame jeho ilúzie o Slovensku rovnako, ako si nechávame tie naše o inej, lepšej krajine. Lebo susedov trávnik má určite menej buriny. Cez plot, hoc aj ostnatý, je to jasne vidieť.
