Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(4)
Si mojím
oknom dokorán
a rád mi vpúšťaš
prievan tam,
kde ja si
pálim sviečku
aj všade tam,
kde uložené mám
moje ľahké smútky
aj lístok na divadlo
o dvoch hercoch -
krivda a sebaľútosť
a nestrávenú minulosť
a nahryznutú budúcnosť
čo každým dňom
mi ubúda
Dovolíš vetru
rozfúknuť moje vlasy
myšlienky
aj melanchóliu
čo sa usadila
v strunách
mojej harfy
Zahrá mi
tichúčko do ucha
Fúkne
zamrazí na krku
a keď už - už privieram oči
a UŽ - UŽ všetko pochopím,
s láskou sa zavrieš,
zatiahneš záves
a necháš si tajomstvo
na čas,
keď zas bude fúkať
ten
správny
VIETOR.
