reklama

A znova Rím...ale teraz nočný a trošku adrenalínový

Občas mi jednoducho plány nevyjdú tak, ako by som potreboval...  Plán dostať sa zo Sicílie na Francúzsku riviéru na jeden šup bol celkom odvážny, a ako som zistil, pri talianskych železniciach až nereálny. Bol totiž až veľmi jednoduchý.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)

Do Ríma som mal doraziť okolo 21.00 a vlak do Genovy šiel až o polnoci. To bolo dosť času na zariadenie všetkých potrebných formalít, čo obnášalo kúpenie si miestenky. Kedže som do Ríma dorazil vďaka dvojhodinovému meškaniu až niečo po 23tej hodine, všetky okienka na predaj lístkov už boli zatvorené. Našťastie to majú aspoň domyslené, a ešte vždy tu je možnosť kúpiť si lístok, či miestenku v samoobslužnom automate. Snažil som sa teda vyťukať tie správne informácie, ale stále sa mi nedarilo dostať sa až do finále so žiadosťou o platbu. Asi po 10 minútach, keď na mne už muselo byť vidieť, že som zúfalý, pristúpil ku mne chlapík s vysačkou staničnej pomoci. Najprv som bol nedôverčivý, keďže bol oblečený skoro ako tí bezdomovci pri stanici a tiahol z neho alkohol, ale videl som, že sa vážne snažil. Ani jemu sa nad tým zapeklitým systémom nedarilo vyhrať tak mi povedal, že skúsi nájsť kolegu, ktorý má 20 ročné skúsenosti s tými automatmi. Po chvíľke sme ho našli a utekali ku najbližšiemu automatu. Snažil sa snažil, skúšal rôzne triky, ale automat sa nechcel dať presvedčiť. Nakoniec mi zahlásil, že vlak je jednoducho plný a preto si už nemôžem kúpiť miestenku. Touto informáciou ma veľmi potešil, keďže to bol posledný vlak idúci z Ríma na sever v tú noc, ďalší až o ôsmej ráno.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Kolega odišiel, a ostal som s tým prvým poradcom. Začal sa ma vypytovať odkiaľ som a kam idem. Keď som mu povedal, že zo Slovenska, hneď mi zahlásil, že u nás študoval architektúru, ale nakoniec doma skončil cestovný ruch. Zistil som, že je z Rumunska a keď som mu povedal môj cestovný plán, odporučil mi ísť pozrieť Transylvániu. Ešte chvíľku sme sa rozprávali o cestovaní (povedal mi, že cestuje od 11 rokov s malými prestávkami), keď som sa ho spýtal, či mi vie poradiť ako ďalej. Žiadne ubytko som v Ríme nemal na tú noc, vlak na sever šiel až ráno a ísť bez miestenky na ten nočný by znamenalo 50 eur pokutu a vyhadzov na najbližšej stanici. Sám som sa nechcel vybrať do mesta a hľadať naslepo hotel, ale našťastie som ani nemusel. Zakričal na chlapíka stojaceho opodiaľ a ten len čo k nám dobehol, už sa ma pýtal ako dlho potrebujem ostať. Vysvetlil som mu, že len do rána na čo mi hneď ponúkol izbu 10 minút od stanice. Až neskôr mi došlo, že to majú dobre dohodnutý biznis. Dal mi rozumnú cenu, vizitku do ruky (Girasole bed&breakfast) a ponúkol sa, že tam zájde so mnou. Moje paranoidné ja kričalo na poplach (nechoď s cudzími ľuďmi na neznáme tmavé miesta), ale moje zúfale ja videlo vykúpenie z tejto situácie. Povedal som si, že skúsim šťastie a vybral som sa teda s ním. Hneď sa mi predstavil a keď som sa ho narovinu opýtal, že či to miesto u neho je bezpečné tak mi vysvetlil, že dlho robil pre jednu sieť takýchto zariadení a teraz s bratom rozbehli vlastné. Rozhovoril sa a prezradil, že momentálne sú u neho traja íri a poliaci, ale ešte pred pár dňami mal ubytované nejaké slovenky a hneď sa pochválil, že má aj naše mince. Stále som nebol dokonale presvedčený o spoľahlivosti, ale keď sme došli ku domu, snažil sa ma uistiť. Ukázal mi zvončeky s logom, na byte tiež označenie a vo vnútri som už videl malý recepčný stolík s registračnou knihou kde mal zapísaných rôznych ľudí. Niekto kto pozerá veľa horrorov by si už povedal, že určite si tam zapisuje mená obetí, ale našťastie tieto filmy moc nepozerám, tak som práve naopak začal naberať istotu. Došiel jeho brat s ktorým si striedal smenu, trošku sa pohádali a nakoniec mi ukázal izbu. Veľká priestorná izba kde som sa mohol zložiť. Dal mi od nej zväzok kľúčov a vysvetlil, ktorý kľúč je od domu a ktorý od bytu. Po ceste som mu totiž povedal, že som veľmi hladný, tak mi odporučil jednu pizzériu čo bola hneď pri dome a dal mi ešte aj kartičku, s ktorou som dostal 10% zľavu (ďalší dobre premyslený biznis). Utekal som sa teda najesť a o jednej v noci som si vychutnával pravú taliansku pizzu v reštike na ulici v širšom centre Ríma. Po návrate sme sa dohodli, že ma zobudí o pol siedmej nech všetko v kľude postíham.

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Po dobrom, ale krátkom spánku svoj sľub splnil a o pol siedmej mi pár krát zaklopal na dvere aby ma zobudil. Vychystal som sa teda, vyrazil na stanicu, kúpil miestenku a mohol som sa usadiť do vlaku smer Genova.

Miroslav Babič

Miroslav Babič

Bloger 
  • Počet článkov:  205
  •  | 
  • Páči sa:  10x

...dusou cestovatel.. zakladateľ portálu UVOstat.sk Zoznam autorových rubrík:  Myšlienky z nevyspatej hlavyTour de Europe 2009Potulky EurópouPotulky svetomParódia na životSúkromnéFotkyOstatnéSprostostiŠtatistikyOpendata

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu