Prepravovať mestom sa dá autobusmi, ale osobne preferujem koľajovú dopravu a keďže stanica systému LUAS bola len pár minút od nášho ubytovania, veľmi rád som jej dal prednosť.
V centre panovala predvianočná atmosféra (bol koniec novembra) a obchody už lákali na nákupy darčekov.
Ideálne na začiatok túlania sa centrom mi prišla O'Connell street a jej bočné uličky.
V kaviarni Insomnia, čo je "fastfood" kaviareň na štýl starbucks som mal asi najlepšiu horúcu čokoládu.
Prejsť na druhú stranu rieky Liffey do štvrti Temple Bar sa dá prejsť cez niekoľko mostov. Turisticky najobľúbenejší je asi Ha'Penny Bridge, ktorý ako som sa dočítal má meno podľa výšky vyberaného mýta.
Štvrť Temple Bar ponúka neskutočné množstvo barov na každom rohu.
Odtiaľto už nie je ďaleko do Trinity College a ich knižnice. Akurát podľa obrázkov som ju čakal trošku väčšiu. Škoda, že tam je zákaz fotiť, tak som iba narýchlo cvakol záber s foťákom opretým o zábradlie.
Zato areál školy je pôsobivý.
V pešej dostupnosti sa nachádza St.Patrick's Park
či Dublin Castle, ktorý mne zhýčkanému Slovákovi z krajiny rozprávkových hradov a zámkov, moc ako hrad nepripadal. Akurát zvyšky hradieb na jednej strane ho jemne pripomínali. Škoda, že hneď naproti bola postavená veľká administratívna budova.
V centre sa dá naraziť na umenie staré
a aj nové
či na všemožnú pouličnú kreativitu.
Za ten krátky čas čo sme na mesto mali, sme nevideli všetko zaujímavé, ale aj z toho mála musím usúdiť, že Dublin dokáže príjemne zaujať. A hlavne, odporúčam skúsiť pravé írske raňajky. Stoja za to :)
Ešte posledné túlanie sa uličkami Temple Bar a môžme sa odobrať na letisko.
Celkový dojem z Dublinu....oplatí sa vidieť.
Viac foto tam kde vždy
