Vlak dorazil akurát včas, našiel som svoj vozeň na úplnom konci nástupišťa a pohodlne sa usadil v kupé. Po chvíľke si ku mne prisadla mladá snedá slečna, pomohol som jej s taškou, vytiahol notebook, mp3 prehrávač a pustil som sa využiť čas úpravou fotiek. Neubehlo ani 10 minút a periférne zbadám ako na mňa slečna kýva a otvára ústa s evidentnou snahou niečo mi povedať. Pár sekúnd trvalo kým som pochopil, že slečna nie je nemá, to len ja som hluchý. Dávam sluchátka von z uší a zatvárim sa dosť nechápavo, aby slečna pochopila. Tej to zapína rýchlejšie ako mne a opakuje svoju otázku. "Nevieš či sem ešte niekto nastúpi?" Negatívna odpoveď ju neuspokojila a pustila sa so mnou do debaty. Chvíľku som len odpovedal na otázky, ale neskôr sa rozprúdila celkom zaujímavá diskusia. Slečna bola z Peru a robila vo Švédsku au-pair. Na leto dostala od jej "rodiny" ako darček 22dňový interrail lístok a tak trošku pobehala Európu. Nie tak intenzívne ako ja, ale stihla niekoľko krajín, vďaka čomu sme si mohli vymeniť dojmy a zážitky z jednotlivých miest. Debata ubiehala svižným tempom a ja som sa postupne dozvedel nie len jej pohľad na Európu, ale aj to čo študuje v Peru (študovať stromy môže byť zaujímavé, ak je vaša krajina súčasťou najväčšieho dažďového pralesa na svete), jej názor na Švédov a podobné zaujímavosti. Prezradila mi, že aj keď sa u nich hovorí po španielsky (mladá generácia ich pôvodný jazyk už veľmi neovláda), tak jej chvíľku trvalo zvyknúť si na španielčinu v Barcelone. Dostali sme sa aj ku sociálnej otázke a keď mi porozprávala realitu, ako to u nich funguje, pochopil som pohodlný život našich sociálnych prípadov. "Vieš, u nás keď nepracuješ, tak ak ti nepomôže rodina, nepomôže ti už nik..jednoducho ťa nechajú zomrieť na ulici a kľudne ťa prekročia." Aj kvôli tomuto mala veľmi negatívny názor na všetkých prisťahovalcov v Európe, ktorí nepracujú, ale len vyciciavajú štát. "Nechápem ako môže byť Európa tak blbá a tolerovať to, čo si tu prisťahovalci dovoľujú." Pri takejto debate som nestíhal sledovať cestu a preto ma prekvapila nečakaná pasová kontrola na holandsko-nemeckých hraniciach. Prvá otázka "nejaké drogy?" ma pobavila, keďže som ju očakával, ale druhá "cestujete spolu?" mi prišla už trošku mimo, hlavne po preštudovaní našich pasov.
Vlak šiel do Kodane celkom obkľukou, vďaka ktorej som mal možnosť opäť si vychutnať pohľad na pekne osvetlený Kolínsky Dóm, a vďaka ktorej nám do kupé pribudli ďalší zaujímaví spolucestujúci. Do debatného krúžku pribudol Nigérijčan, ktorý žije v Nemecku a pracuje v Dánsku ako programátor CNC strojov a ešte Ind, žijúci v Dánsku, u ktorého som ale nepochopil čo robí, keďže jeho angličtina bola ešte horšia než zlá. Zostava zo štyroch kontinentov zaručovala zaujímavé pohľady na každú tému.
Keď sme to už od únavy zalomili, prišlo druhé prekvapenie. V kupé vedľa malo pár Dánov celkom bujarú zábavu, ktorá skončila pádom jedného z nich na naše nohy. Pravdepodobne si pomýlil dvere, čo pochopil až keď si šúchal boľavú bradu.
Pred cieľom som si ešte užil výhľad na peknú rannú scenériu Dánska, vymenil e-mail so slečnou a po príjazde začal klasický orientačný chaos. Hotel som mal zarezervovaný, a keď som si na stanici všimol reklamu na lacné ubytko za 65 eur na noc, dvakrát som sa potešil tej rezervácii. Po ubytovaní a rýchlej sprche som sa vybral pobehať krásy Kodane. Hotel som mal doslova kúsok od stanice, takže prvá zastávka bola v Tivoli Gardens, ktoré sa nachádzaju priamo oproti hlavnej stanici. Bol som už v rôznych zábavných parkoch, ale ešte žiaden ma neočaril tak ako tento. Nie som kolotočový typ, takže skôr ako nejaké točívé zábavky ma potešil krásny park a pódium so živým predstavením. Z parku som cez centrum, kde som si užil prehliadku požiarnikov, prešiel až ku najstaršej burze v Európe Børsen, ku prístavu Nyhavn s domami s typicky severskou architektúrou, ktoré hrali všemožnými farbami až ku ďalšiemu prístavu odkiaľ bola pravidelná lodná doprava po pamiatkach a úžasný výhľad na operu. Po ceste ma pristavil chlapík s otázkou či mu neviem pomôcť niekam sa dostať, aj keď mu muselo byť jasné, že s fotoaparátom na krku a knižkou "Europe" v ruke by snáď lepší prototyp turistu nenašiel. S jeho podrobnou mapou a mojou v bedekri sme sa postupne zorientovali a aj keď som bol v meste dokopy 8 hodín, už som mohol radiť turistom. S pánkom sme sa dali do reči a keď mi prezradil, že je z Austrálie, doplnil moju "zbierku" stretnutí s ľudmi z jednotlivých kontinentov v jeden deň :) Na večer som sa zastavil v mcdonalde, aby som sa skontaktoval so svetom, nakúpil v potravinách niečo na večer (čím som geograficky vyššie, tým tam je drahšie) a utekal do hotela.
Druhý deň som mal v pláne nájsť lodné spojenie do Osla, ale nakoniec som sa na to vykašlal a dobre som spravil. Pondelok je v Dánsku niečo ako naša nedela. Všetky úrady, väčšina obchodov a rôzne služby ponúkajúce prevádzky sú zavreté. Pobehal som aspoň okolie pevnosti Kastellet, ktorá je jedna z najlepšie zachovaných pevností v Severnej Európe. Popri vojenských budovách, vodných priekopách ponúka aj veľký park ideálny na oddych. Železničná stanica je od nej len kúsok, tak som rovno nasadol na vlak smer Malmö. Chcel som sa previezť najväčším kombinovaným (železnica a cesta pre motorové vozidlá) mostom v Európe a tá cesta stála za to. Výhľad na more, veterné elektrárne trčiace z vody a obrovské zaoceánske lode bol pôsobivý. Škoda, že len čo som vystúpil v Malmö a prešiel pár metrov od stanice pustila sa poriadna búrka, kvôli ktorej som ten výlet vzdal a vydal sa naspäť, čo bola chyba. Po ceste späť búrka prestala, tak som si aspoň vystúpil na letisku (posledná zástavka pred mostom) a chystal sa obzrieť si Öresund Bridge z blízka. Len čo som opustil brány letištného terminálu, pochopil som akú pošetilú myšlienku som dostal. Most je od letiska ešte slušne vzdialený a nemal som k dispozícii žiaden bicykel. Prešiel som sa aspoň ku miernej vyvýšenine a z diaľky si obzrel most a vychutnal lietadlá, ktoré mi pristávali priamo nad hlavou. V centre som sa ešte prešiel najdlhšou nákupnou ulicou v Európe Strøget (niekde píšu najdlhšia na svete) a večer zakončil na hotelovej izbe pri filme.
Zaľahnutie v uchu, ktoré ma sprevádzalo ešte z Brusselu sa večer prejavilo na plno a úžasne mi spríjemnilo noc. V hlave som cítil nepretržitú bolesť, ktorá sa neustále stupňovala až bola väčšia než všetky bolesti zubov, ktoré som doteraz zažil (a že ich bolo). Neviem prečo mi až tak neskoro napadlo dať si paralen od bolesti, ale našťastie pomohol a o štvrtej ráno som konečne zaspal. Budík ma ráno o deviatej zobudil na raňajky, po ktorých som si na recepcii vypýtal kontakt na lekára. Dostal som číslo a informáciu o anglicky hovoriacom doktorovi. Zavolal som, dvihol mi to príjemný ženský hlas a až po chvíľke mi došlo, že nehovorím so sestričkou ale doktorkou. Upozornila ma však, že je súkromná lekárka, tak nech si overím, či mi poisťovna preplatí aj takéto ošetrenie. Všetko mi našťastie bolo odobrené, tak som sa s pani doktorkou dohodol na návšteve. Mala dohodu s hotelom, takže prišla priamo na izbu a nemusel som mať ani hotovosť. Hotel jej moje ošetrenie vyplatil a mne to strhol z kreditky. Takáto ochota sa mi veľmi páčila a prišla vhod, keďže to nebola malá suma. Jej diagnóza potvrdila moje podozrenie, zápal stredného ucha. Dostal som kvapky, niečo proti bolesti a odobrila mi cestu ďalej, čím ma veľmi potešila. Nechcel som moju cestu ukončiť predčasne.
Našťastie som nemal žiadne rezervácie na plánovanej ceste do Nórska, takže táto zmena časového plánu ma veľmi nerozhodila. Vybral som sa na stanicu, sadol na vlak smer Göteborg (priame vlaky do Nórska z Kodane nejazdia) a dúfal len v jedno, nech ma už to ucho nezačne bolieť. To, či nájdem ubytko, alebo dobrý prípoj do Nórska mi bolo v ten moment ukradnuté...
viac foto ako vždy na mojom webe
