Múzeum na kraji mesta Linkoping (konkrétne v meste Malmslätt) je plné leteckej techniky a vojenskej histórie švédskeho letectva. Na obrovskej ploche je možné vidieť prvé jedno, či dvojplošníky, hydroplány, bojové stíhačky z prvej aj druhej svetovej vojny, všemožné vojenské helikoptéry a rôznu bojovú techniku vykuchanú z týchto strojov. Ako prídavok však ponúka ešte niečo navyše. Niekoľko miestností rozdelených na desaťročia, kde sa snažia dobovým zariadením a pusteným filmom v pozadí navodiť atmosféru studenej vojny. Na stojanoch sú opísane reálie od rokov 50tych až po koniec studenej vojny v rokoch 90tych. Opis ako sa cítíla bežná rodina počas týchto dekád, keď svetu hrozila tretia svetová vojna je veľmi zaujímavý a so všetkým tým zvukovým a obrazovým doprovodom vtiahne "do deja".
Múzeum otvorili v roku 1984 a okrem už vyššie spomenutých exponátov ponúka zároveň vzdelávacie centrum. Knižnica a rozsiahle archívy obsahujú knihy, dokumenty, časopisy, technické návrhy, fotografie a aj osobné záznamy rôznych ľudí. Obrovské množstvo údajov, čo sa dajú spojiť nie len so švédskym letectvom. Ako čerešnička na torte potom pôsobia niektoré technické riešenia vysvetlené malou hrou, alebo možnosť sadnúť si do kokpitu bojovej stíhačky.
Po niekoľkých hodinách strávených v tomto múzeu sme sa vybrali do malého mestečka Gränna. Jednou z jeho zaujímavostí je, že aj keď vo Švédsku majú až osídlenia s viac ako 10000 obyvateľmi štatút mesta, Gränna ho má aj len s niečo cez 2500 obyvateľmi. Je to malé mesto na úbočí kopca so strmými uličkami a veľkým množstvom predajní cukroviniek. Tie sa tu nachádzajú v tak hojnom počte preto, že odtiaľto pochádza Polkagris. Malá červenobiela zakrútená palička, ktorú v niektorých krajinách v hojnom počte vešajú na vianočné stromčeky bola prvý krát vytvorená v roku 1859 a snáď v každom obchode s cukrovinkami na hlavnej ulici je ju možné kúpiť na kilá.
V západnej časti mesta (najnižšie položenom mieste) sa nachádza prístav, odkiaľ v pravidelných intervaloch odchádzajú trajekty na protiľahlý ostrov Visingsö. Ten podľa legendy vytvoril obor Vist tak, že hodil kus pôdy do jazera aby jeho manželka mohla prejsť cez jazero suchou nohou.
Krásne počasie nám však narušila z diaľky sa rýchlo približujúca búrka. Ako sme stáli na trajekte a vzdaľovali sa od mesta, na jednej strane sa nám pomaličky približoval prístav na ostrove a z juhu nás dobiehala silná búrka. Len čo sme vystúpili, stihli sme sa schovať v prístave a spustil sa riadny lejak. Tí čo boli autom sa vydali na spoznávanie ostrova aj v tom lejaku, niektorí blázni aj peši, my keďže sme nechali auto na parkovisku na opačnej strane sme museli prečkať búrku a až potom sme sa šli prejsť týmto ostrovom, ktorý bol útočiskom švédskej monarchie. V blízkosti prístavu sa nachádza akurát malá usadlosť a dva kostoly s cintorínmi, kamenný a drevený. Ruiny hradu Visingsborg, ktorý sa nachádza priamo pri prístave boli okupované divadelnými hercami, ale skôr ako sme sa vydali na trajekt, podarilo sa nám obzrieť si ich 300rokov zničené steny zblízka. Tento hrad slúžil ako väzenie vojnových zajatcov, hlavne Rusov a preto sa po celom ostrove nachádzajú cintoríny aj s ruskými vojakmi. Avšak história niektorých hrobov siaha až do čias Vikingov.
Po oddychu na trávniku s výhľadom na hojdajúce sa loďky sme sa vybrali na nasledujúci trajekt späť ku autu a "domov". Večer sme si ešte v Aneby šli obzrieť mestskú zábavu, ale rýchlo sme to vzdali a radšej sa šli vyspať. Skoro ráno sme totiž odchádzali od kamaráta a vyrážali okolo západného brehu jazera smerom ku druhému jazeru Vänern, mestu Kristinehamn s obrovskou hlavou indiána od Picassa až do mesta Torsby s krásnym kempom v prírode.
Viac foto tam kde vždy
