Mali sme v pláne presunúť sa na sever. Vedeli sme akurát, že chceme prejsť medzi jazerami Vattern a Vänern a dostať sa hore nad Karlstad. Zvyšok sme nechali na náhodu a bedeker.
Ospalé cesty sa začali pomaličky zapĺňať. ale stále to je radosť jazdiť s adaptívnym tempomatom po tých kvalitných cestách. Vždy keď to očakávam, tak sa z dvojprúdovky stane troj aby som mohol obehnúť pomalšie vozidlá, ale väčšina aj tak jazdí 5-10km/h nad limit a vždy je na čo pozerať, takže ani sa nám nechce ponáhlať.
Bedeker nás pred obedom nalákal do mesta Kristinehamn, resp do rekreačnej lokality južne od mesta, kde sa mala nachádzať 15 metrová hlava indiána od Picassa. Picassa vo Švédsku nevidíme každý deň, tak po menšom blúdení sme zaparkovali a vybrali sa ku vode hľadat veľkú hlavu. Krásna lokalita na piknik, či aj týždňovú dovolenku a tam pri vode zasadený stĺp s výstupkami, z diaľky pripomínajúci tomahawk. Neviem prečo som od Picassa očakával obyčajnú hlavu, ale hneď mi došlo, že toto je "Tá" hlava.
Po obede sme vyrazili z Kristinehamn severne aby sme sa čo najviac priblížili národnym parkom v strednom Švédsku. Počasie sa ku večeru začalo zhoršovať, vyzeralo to na búrku v ktorej sa dosť zle hľadajú kempy a zrovna žiaden rozumný kemp po ceste z Karlstadu sme nevedeli nájsť. Až pri meste Torsby sme objavili veľký ale sympatický kemp, ktorý sa nachádzal pri jazere. Rozložili sme teda rýchlo stan a aj keď obloha vyzerala zlovestne, navečerali sme sa s krásnym výhľadom pri vode a prešli sa po okolí. My v bundách, ale domáci otužilci sa nedali počasím odradiť a kúpali sa až do večera.
Po rannom daždi sme sa vybrali obzrieť si aj samotné mesto, ktoré však ponúka len to čo každé malé švédske mesto. Tiché ráno, ulice s minimom ľudí, fotogenické domy a božský kľud.
S vyčasením sme si našli čas na vysušenie stanu pri ďaľšom z mnohých chatových stredísk pri vode, ktoré sú roztrúsene naprieč krajinou. So suchými vecami sme už spokojne mohli vyraziť ďalej na sever do mesta Sveg.
viac foto vo väčšom rozlíšení a lepšej kvalite tu
