Už pri ceste z letiska ma zaujali všetky tie domy v radovej zástavbe, postavené v ich klasickom viktoriánskom štýle. Žiadna rovná stena s niekoľkými plastovými oknami, ale múry vystúpené do priestoru s veľkými oknami, pri ktorých si len predstavím pohodlné kreslo a starého pána s fajkou ako číta noviny. Tieto typické tehlové domy mi učarovali už pri prvej návšteve Spojeného Kráľovstva, ale v tomto meste majú akýsi iný nádych a po príjazde do centra pochopím prečo. Nie sú to len domy v jednej štvrti postavené takýmto štýlom, ale celé centrum akoby nezaznamenalo ani len 20.storočie.
Staré mesto, ktoré sa ťahá od hradu po Royal Mile až ku Holyrood palace, je krásna ukážka ako zachovať ducha histórie. Pri odbočení do vedľajších kamenných uličiek som mal chvíľkový pocit, že už už z nejakých dverí predo mnou nejaka kuchárka vyleje nepodarený obed na chodník, presne ako vo filmoch. V auguste, keď sa v celom Edinburghu koná festival je Royal Mile plná turistických atrakcií a pouličných umelcov, ktorí sa snažia nalákať turistov na svoju show v jednej z mnohých kavarní/reštaurácií/barov.
Pri východe z hradu sa nachádza najstaršia turistická atrakcia tohoto mesta, Camera Obscura v Outlook Tower. Už pred vyše 150 rokmi toto observatórium ponúkalo ako verejnú atrakciu možnosť sledovať cez premyslenú sústavu šošoviek ľudí po celej Royal Mile a jej okolí. V zavretej tmavej miestnosti sa prenáša obraz z týchto šošoviek na veľkú bielu drevenú dosku a poskytuje panoramatický pohľad na celé centrum. Na nižších poschodiach je múzeum plné všemožných optických klamov a iných zaujímavostí, ktoré dokážu zmiasť zmysly človeka.
"Zabudnutý" cintorín na Royal Mile schovaný za kostolom poskytuje kľud na relax pred zhonom na hlavnej ulici.
Presne kvôli takýmto domom som si Edinburgh obľúbil.
Oficiálne uzavretý jeden z možných výstupov na Artur's Seat.
Škótsky parlament
Touto ulicou sa dá prejsť a navštíviť veľa ďalších zaujímavostí ako The Scotch Whisky Experience aj s ochutnávkou, St Giles' Cathedral, či Museum of Edinburgh, alebo si len vychutnať festivalovú atmosféru a zastaviť sa až dole pri Holyrood Palace a hlavne Škótskom Parlamente. Táto budova sa niekoľko krát umiestnila v top10 najškaredších budov sveta a určite stojí za to si ju obzrieť a porovnať svoj vkus s tými, čo zostavujú podobné rebríčky.
Len pár minút chôdze od parlamentu sa nachádza Arthur's Seat, kopec na ktorom možno stál legendami opradený hrad Camelot kráľa Artuša.
Princess Street plná obchodov a autobusov.
Artur's Seat v pozadí.
Scott Monument v Princess Street gardens.
Staré a nové mesto oddeľuje čiastočne schovaná železničná stanica a veľký park. Princess Street, z ktorej je nádherný výhľad na staré mesto, ponúka nespočetné množstvo obchodov, kde sa dá rýchlo utratiť niekoľko libier. Špecialitou Škótska je ich vlastná mena, ktorá funguje súbežne s oficiálnou britskou librou. Kurz je pevný 1:1, bežne ju vydávajú v obchodoch, reštauráciach, ale nikde v cudzine ju v banke nezamenia, preto je vhodné ich všetky minúť pred odchodom.
Z Princess Street sa dá ľahko dostať ku zaujímavému cintorínu Old Calton a hlavne na Calton Hill, z ktorého sa naskytne skvelý pohľad na nové aj staré mesto dokopy. Tento pohľad je obľúbený aj u výrobcov magnetiek, či pohľadníc. Akurát ako som zistil, aj keď je v priebehu dňa pekné počasie, vychytiť tu podvečer západ slnka nad mestom (taký ako na všetkých tých magnetkách) nie je pre turistu, čo tu je len na pár dní jednoduché.
Edinburgh určite stojí za viacdňové preskúmanie, akurát sa treba obrniť trpezlivosťou voči počasiu, ktoré sa tu mení z minúty na minútu. Toto mesto je neprávom zabudnuté v poličkách turistických sprievodcov, pretože sa môže hrdo porovnávať s Parížom, či Rímom a vďaka svojej veľkosti (či skôr malosti) sa dá bez námahy prejsť po vlastných a o to viac si vychutnať jeho atmosféru.
viac foto tam kde vždy
