Zablúdil som na petržalskú hrádzu, kde ma skoro odfúklo. Nebol som sám, kto bojoval s vetrom viac ako s tvrdou sedačkou a lenivými nohami, ale ten pocit únavy potom stál za to. A ešte keď som zišiel ku Dunaju a potešil aj svoju dušu fotografa, bolo vymalované.
Najviac ma potešili oblaky, ktoré robili rôzne kreácie a krásne zdobili oblohu, ktorá sa modrala podľa nálady...
Našiel som aj celé "polia" snežienok. Škoda, že po ceste domov som si necvakol aj zmixované polia snežienok s fialkami...dobre sa farebne dopĺňali...
Nejaké dobré duše dokonca spravili jarné upratovanie v ramenách a okolí...tí traja vzadu asi patrili medzi nich...na ramenách maly lopatky a všemožné iné náradie...
Na niečo však zabudli....som misku dvihol a pod ňou nič...tri krát to nič na mňa žmurklo tak som to prikryl a nechal spať ďalej...
...tak som sa ďalej kochal okolím...
Na konci cesty som objavil zabudnutý osamotený kmeň, ktorý mi kľudne pózoval, kým sa ku nemu nepridali dva psy...
Tento fešák len čo ma zbadal musel dobehnúť a okuknúť zblízka kto si ho fotí...
...pár krát ešte chcel pózovať na čom sa aj majiteľka smiala, ale ja som ho sklamal a vybral sa naspäť. Tento krát s vetrom za chrbtom....
