Veľké kozy, nejaký ten gay a nadržané dôchodkyne...

Nie každý deň mám náladu na intelektuálsku zábavu, pri ktorej si musím mozog uvariť, ak chcem mať kultúrny zážitok. Niekedy je fajn len tak sa venovať bežnej konzumnej zábave, pri ktorej sa baví väčšina. Tak som spravil v utorok večer a vybral sa na nový muzikál Producenti. Tým, ktorí sa na tento muzikál plánujú ísť pozrieť a nechcú o ňom nič vedieť, odporúčam teraz prestat čítať, ináč neručím za možné prezradenie inkriminovaných dejových zvratov, o ktoré nechcú byť ukrátení.

Veľká sála v Istropolise, 19 hodín a show začína. Lístky mám do VIP zóny, slečny nás posielajú pred hľadisko. Ako vidím, na mojej naivite ešte musím popracovať. To, že som kúpil najdrahšie lístky s poznámkou VIP ešte neznamenalo, že si nejak pohodlne sadnem a vychutnám predstavenie. Predstava VIP je totiž pre niekoho pár radov nepohodlných tvrdých stoličiek, z ktorých som síce mal krásny výhľad slečnám pod sukne, ale daňou mi je bolesť v krížoch, ktorá prešla tak asi o tri dni. Pritom len kúsok za nami sedeli ľudia v pohodlnejších mäkkých kreslách, kde si mohli vychutnávať predstavenie bez toho, aby každých 15 minút premýšlali nad správnou polohou, pri ktorej bolí najmenej častí tela. Pre tých, čo už majú VIP lístky náhodou objednané odporúčam hľadať voľné miesto v klasických kreslách, alebo si pripraviť kosmodisk na boľavý chrbát.
Po úvodnom príhovore s upozornením čo všetko je zakázané (aj tak som si jednu foto proste musel urobiť) sa začala hra a aj moje utrpenie, ktoré mi spôsobovala pani v rokoch vedľa mňa. Pôvodne som očakával utrpenie z hry, veľa ľudí ma varovalo, že hra je slabá, že nestojí za to, tak som sa bál nudy. Po prvých scénkach som bol trošku zmätený, hra sa mi páčila, dokonca bola vtipná. Vtipná bola ale občas až moc, nie pre mňa ale pre tú pani vedľa. Neviem čím to bolo, môžem si len domýšlať, ale pri každej slovnej narážke na sex tetuška vybuchla do smiechu, pri náznaku niektorého herca ako preťahuje ďaľšieho som mal pocit, že moje pravé ucho vypovedá službu a odíde na predčasný dôchodok. A tých narážok tam bolo neúrekom. Andy Hryc tam akože preťahoval dôchodkyne (alebo skôr ony jeho), Kristínu Farkašovú by Hryc najradšej pretiahol hneď na pódiu (samozrejme len podľa scenára, nepoznám jeho osobné chúťky, ale Kristína tam bola k nakusnutiu to je pravda:), či Skrúcaný hral toho gaya tak presvedčivo, že som mal vážne pocit, že za tými kulisami si to s tým asistentom užíval. Tieto pocity dávala pani vedľa mňa najavo dosť hlasitým smiechom, až som mal pocit, že si tým niečo nahrádza, keďže pri iných humorných scénkach sa nesmiala ak tam nebol, čo len malý náznak možného sexu.
Ak vynechám humor založený na preťahovaní žien (od mladých až po dôchodkyne) chlapmi, chlapov chlapmi či iných sexuálnych praktikách, tak všetko bolo založené na parodovaní gayov, či uťahovanie si z nacistov. Sám sa čudujem, že som si ešte niekde neprečítal nejaký poburujúci článok o tom, ako sa v tejto hre znevažujú gayovia, či to, že sa v tej hre propagujú nacistické symboly. Keď som videl ako Skrúcaný s jeho "asistentom" parodujú homosexuálov prehnaným afektom, nedalo sa nesmiať. Keď do toho vstúpil Labuda s večne vystrelujúcou pravicou pri slovíčku Führer a skvelo parodovaným nemeckým akcentom, smiech stále pretrvával. Keď som ale zbadal obrovskú ríšsku vlajku so svastikou o rozmeroch väčších než je moja izba a do toho hajlujúceho herca, hrdo postaveného pred ňou, musel som porušiť nakázané a odfotiť si to. Toto sa nevidí každý deň bez toho, aby pri tom bola tlupa policajtov a nemlátili hlava nehlava okolo seba. Len čo však hudba dohrala a Hitler sa pohol tak, ako by mu mohol aj Paviel Rochnyak závidieť, spomenul som si, že niesom na zápase Slovan - Trnava, ale v divadle. Škoda, že tam okrem týchto scén museli byť aj vložky plné moralizovania, ale bez nich by to asi ani nešlo.

Keď som šiel na túto hru, bál som sa, že sa budem tri hodiny nudiť, keďže zo svojho okolia som na ňu nič dobré nepočul. Samozrejme, že som si ani neprečítal niečo viac o čom bude, takže niektoré scénky ma prekvapili, ale celkový dojem som mal dobrý, ktorý akurát kazili typické slovenské detaily v organizácii. Smradľavý záchod za 5 korún a "VIP" stoličky, kde po troch hodinách som mohol ísť rovno ku chiropraktikovi síce kazili dojem, ale hra sa mi prekvapivo páčila a odporúčam ju pozrieť každému, kto má rád bežnú konzumnú zábavu a nebude ho poburovať parodovanie homosexuálov, či všemožné nacistické symboly. Ten sa výborne zasmeje na hajlujúcich holuboch, či aké to boli vtáky :)