Čo nieje dovolené bohovi, to je dovolené volovi...

Dnes ráno ma opäť naši úžasní verejní činitelia presvedčili, že predpisy sú na to, aby sa porušovali. Respektíve, aby ich oni porušovali. My bežné ovečky v stáde máme držať huby a krok, ale im nech ich výsady neberieme. 8.30 ráno, z úradu pre ochranu verejných činitelov vychádza vládne BMW (P-00036). Šofér za volantom si v kľude s úsmevom na perách telefonuje. Len čo naskočí zelená vyrazíme dopredu (ako hovoria bratia češi Vstříc zářivým zítřkům), na čo nás obyčajných smrteľníkov hneď BMW obieha. Kutlíková ulica v Petržalke, kde sa bežne jazdí 90 miesto 60 (preto tam tak radi jeho kolegovia merajú), ale jemu sa aj tých 90 málilo. Až na dolnozemskej ho stretnem znova po tom, čo ho zbrzdila kolóna prekvapivo poctivo jazdiacich šoférov. Ešte jedna prekážka pri výjazde na prístavný most (kolegovia v audine si našli skvelé miesto na pokutovanie) a šup ho do sveta. Nik mu už v ceste stáť nebude. Nech sa policajti nečudujú, že sa tu jazdí občas ako na divokom západe, keď oni tu ten divoký západ vytvárajú.