Keď sa mi nechce učiť

Zaujímavé, ako vždy nájdem chuť na kopec iných činností čo "musím" zrovna v danej chvíľke urobiť, len aby som mal nejaké vnútorné ospravedlnenie, prečo som nesedel nad poznámkami/skriptami/knihami (v mojom prípade hlavne veľmi stručnými súhrnmi).
O zajtrajšej skúške viem už dva týždne, ak nie viac. Pomaličky sa zbierali materiály na ňu. Prednášky, poznámky a iné užitočné info ku tejto a aj ostatným skúškam kolovali mailom medzi spolužiakmi. Prvotný plán bol využiť včerajší voľný deň na prípravu, dnes si to len zhruba prebehnúť aby som bol aspoň ako tak pripravený. Ale už včera som radšej začal upratovať, umyl som nejaký ten riad a odložil, jednoducho všeličo, do čoho sa nikdy s extra chuťou nepúšťam som robil teraz s obrovským nadšením. Prinútiť sa, keď už sedím za tým počítačom, aby som si aj otvoril tie správne súbory a venoval im viac ako 5 minút bolo nad moje sily. Ani za nič som sa nevedel prinútiť. Keď som ešte podvečer vybehol von, skaza bola dokonaná.
Stále som mal ale deň k dobru. Plán "B" bol dnes v robote si to pomimo otvoriť, a popri všetkých tých kurzoch čo som odklikával to mať aspoň otvorené a nakuknúť do toho občas. Jediné na čo som sa zmohol bolo vytlačiť si ten súhrn do papierovej podoby, aby sa mi to doma večer lepšie čítalo. Predsa len, učiť sa z papierov mi stále príde pohodlnejšie. V práci som si tiež našiel milión výhovoriek sám pre seba, prečo som sa do toho nepozrel.
Samozrejme ako vždy, spoliehal som sa na to, že večer ostanem sedieť doma a budem sa tomu venovať. Aké krásne naivné predstavy, ktorým vždy pred skúškou uverím, aj keď viem, že pred každou jednou ich mám problém zrealizovať. Prídem z roboty, chuť do učenia vo mne stále je. Len čo si však spomeniem, že včera večer išiel nový diel mojho obľúbeného seriálu, ďaľšia výhovorka je na svete. Našťastie, po tomto dieli som si nič ďaľšie nepustil a pomaličky som sa začal venovať konečne tomu, čomu by som sa mal. Teraz je 11 hodín večer, videl som z toho tak polovicu a vôbec nemám chuť to čítať. Áno priznávam, je vo mne prirodzená lenivosť k učeniu. Nedokážem sedieť nad knihami a učiť sa poctivo pár hodín a úprimne, obdivujem tých čo majú v sebe to sebazaprenie a sadnú nad knihy aj na pár dní, týždňov.

Našťastie, skúšky ktoré mám posledné semestre sú z predmetov, o ktorých mám šajnu z praxe, viem čo približne by mali obsahovať takže sa ako vždy spolieham na svoju schopnosť vyloviť z pamäte v pravú chvíľku čo najviac, resp. dokázať sa z toho aspoň dobre vykecať. Nedávam tento text ako návod na prístup ku skúškam, aj keď ja ich prekvapivo s týmto prístupom už 4 roky zvládam (pre rýpalov, keď študujete niečo, s čím sa často v praxi stretávate, netreba nad tým sedávať hodiny, prax naučí lepšie), akurát sa občas sám nad sebou čudujem, aké výhovorky si viem predhodiť, len aby som sa vyhol učeniu :)