Nemám čas? Výhovorka...

7.00 ráno. Zvoní mi budík a mne sa opäť nechce vstávať do práce. Ale musím! NEMÁM ČAS len tak vylihovať v posteli keď mám práce nad hlavu. Ranná hygiena, rýchlo vypitá káva (prezývaná smrťák) a už si sedím v aute a ponáhľam sa smerom, kam sa dnes asi rozhodla ísť polovica mesta. Obratne zaparkujem pri práci a hneď som kludnejší. Prehodím pár viet so strážnikom, ktorý ako vždy nemá čo na práci, kúpim si dole v bufete dva croissanty na oklamanie žalúdka a dnešný bulvár a idem si sadnúť do kancelárie, kde ma čaká moje kožené kreslo. Konečne som tu, 7.50 a už sa môžem pustiť do práce. Otvorím teda noviny, rozbalím si svoj croissant a začítam sa. "Pfúú, Pamela má znova nové kozy", to musím ukázať Ferovi. Minule slintal nad tým ako mi rozprával kde všade sa dajú stiahnúť jej akože ukradnuté videá. Listujem ďalej a čo nevidím?! Niekde v Arkansase, či ktorej diere sa narodila ovca so šiestimi nohami, rovnou vlnou a troma očami na zadku. Otáčam práve na stránku s dievčaťom dňa, keď ma z mojej dôležitej práce vytrhne otravná melódia môjho mobilu. "Už ho nikdy nedám deckám do rúk!!!". Volá mi obchodný riaditeľ od nášho odberateľa, že by so mnou potreboval niečo prebrať. "Čo mu šibe?? Tak skoro ráno? Však ešte nieje ani 9 hodín a ja som si nedočítal čo nové vo svete." Rýchlo ho odbijem, že na to jednoducho NEMÁM ČAS. On ako správny obchodník to musí chápať.
11.30 a ja som vo svojom živle. Už som vybavil dva veľké obchody, stihol pár krát mrknúť tej novej sekretárke do toho bohato nadutého výstrihu a pri prestávke na kávu som si stihol v rýchlosti zaflirtovať s Katkou z finančného. Len čo odišiel generálny z môjho kanclu otváram si www.obedovat.sk a už hľadám kam dnes zbehnem na obed. Včera som mal kuracie, predvčerom tiež. Dnes už fakt nemám chuť na tisíc krat ináč urobené kuracie prsia s ryžou. Vyberám si nakoniec reštiku, ktorá je najbližšie. Nechce sa mi v týchto horúčavách zbytočne prechádzať po vonku. Len čo vypnem monitor za mnou doletí finančný riaditeľ, že okamžite potrebuje vysvetliť určité faktúry. V duchu si pomyslím: "kašlem ťa, si myslíš, že si pre mňa dôležitejší ako môj prázdny žalúdok? Zapomeň lásko má". Nahodím radšej ustaraný výraz v tvári a zaklamem mu. Malé klamstvo predsa nikoho nebolí. "NEMÁM ČAS, musím utekať na obchodné stretnute".
18.30 na hodinkách, otváram dvere na byte. Decká sa po mne liepajú, až ich musím od seba odkopávať. "Zlatíčka moje, teraz na vás NEMÁM ČAS". Utekám rýchlo ku telke, aby som stihol aspoň druhý polčas medzi talianmi a francúzmi. Wow! Taliani vyhrali a ja to môžem ísť s chalanmi na pivo dobre osláviť. Peťo má smolu, jeho ako fanúšika francúzov nebereme. Moja drahá polovička sa so mnou ale chce rozprávať. Naučila sa už, že pri telke ma nesmie rušiť, ale ako dlho jej budem ešte vysvetlovať, že po vyhratom zápase na ňu proste NEMÁM ČAS a musím to ísť zapiť???
23.30 a ja sa chystám do postele. Drahá ešte nespí, ale čakala kým sa vrátim. Pozerám, že si obliekla tú sexi nočnú košielku, ktorú mám na nej tak rád. Prehovárať ma nemusí, rýchlo ju z nej strhnem a vhupsnem na to. Načo predohra, na také zbytočnosti ja NEMÁM ČAS. Trojminútová rýchlovka, ona samozrejme nespokojná. "Zlato, ja za to nemôžem, že si tak rajcovná". Nebudem jej predsa vysvetlovať, že mne to je akurát. Ničiť sa predsa kvôli nejakým blbostiam ako je ženský orgazmus?? Na také sprostosti ja NEMÁM ČAS, zajtra mám opäť veľmi ťažký deň s plným diárom povinností.

Nemať čas je krásna výhovorka. Každý má čas! Záleží len od toho, koľko je preň ochotný obetovať.