Maturita s odretými ušami hotová a leto predo mnou. Rád by som sa válal niekde pri vode a popíjal s kamošmi pivečko, ale fotrovci do mňa každý deň hučia tie svoje rozumy. "Už ťa nebudeme živiť, si dospelý tak si nájdi prácu a začni makať!!!" A čo im už úplne šibe? To si mám nejakou ťažkou prácou pokaziť posledné poriadne leto? Kamarát mi našťastie našiel super robotu. Stačilo mať vodičák a zmluvu som mal na stole. Aké ľahké, a naši si mysleli, že ma nikam nezoberú. Budem robiť kuriéra, takže ak si postíham svoju robotu včas, ešte aj to pivečko pri vode stihnem.
Prvý deň v práci a ja som už nadržaný, čo za žihadlo to dostanem. Idem okolo firemných oktáviek tédéíí a už sa v jednej z nich vidím. Po krátkom pohovore so šéfom však dostávam kľúčiky a techničák od niečoho úplne iného. Fábia combi 1.2 HTP. Nevadí, s ňou sa dá tiež jazdiť, aj keď si zo mňa chalani robia prdel, že vraj Hovno To Pojede. Ja im ukážem. O 10tej prvá zákazka. Rýchlo odviezť nejaký balíček z Dúbravky do Rače. Super, aspoň si pojazdím.
Kurňa, nejak mi nedošlo, že v týchto horúčavách sa bez klímy upečiem. Aspoň okná stiahnuté, takže mi pekne prefukuje celé auto. Zákazník mi povedal, že balíček už mal byť pred hodinou v Rači u jeho obchodného partnera, tak nech si švihnem. To mi nemusel dva krát hovoriť. Jednotka, plný plyn až na podlahu a ide sa. Uhnite mi všetci slimáci, ja som tu král ciest, ja sa ponáhľam. Tá fabka ťahá lepšie ako náš starý moskvič. A že to nejazdí, stačí to prinútiť a ide ako ferrari. Ako sa ponáhľam cez mesto tak mi stále niečo búcha pod prednou kapotou. Možno mi piesty dávajú najavo ako sa im páči, že ich konečne niekto trošku popoženie. Do Rače som došiel za rekordných 16 minút. "Ha, aj Coulthard bol pomalší na tom obchvate!" Keď som šiel späť do firmy, adrenalín sa mi ešte stále pumpoval do celého tela tak som fabče nedal dýchať. Obieham do kopca jednu audinu, otáčkomer v červenom ako každý správny pretekár a zrazu BUM PRÁSK rana jak z dela. Auto dochrochtalo, tak som sa zaradil naspäť, odstavil auto a zavolal odťahovku. Nevadí, však je firemné...
Tri roky stále jazdím ako kuriér a vo firme som si vyslúžil prezývku zabiják. Nie pre môj drsný pohľad, či počet mŕtvych, ktorých by som stieračmi dával dole z predného skla, ale za počet zabitých firemných áut. Kolegovia mi hovoria: "Máš jediné šťastie, že šéf je dosť salámista. Hlavne že mu biznis beží, viac ho nejak netrápi." Po toľkých kilometroch som dostal možnosť spraviť si vodičák na nákladne autá, že by sa im hodil šofér na dodávky. Prečo nie, firma zaplatí a ja idem do toho. Vodičák nanovo vydaný a už utekám do firmy nech mi dajú niečo väčšie. Dostal som do ruky veľký Renault Master a hneď aj úlohu, odviezť ho plný starého nábytku do Trnavy. Vyleziem teda na dialnicu, krásnych 11 hodín a cesta poloprázdna. "Wau, aký mám takto zhora výhľad, lepší ako tie bravčové gebule v X5kách a Q7kách!" Ľavý pruh je môj, tento dízlačik aj potiahne keď treba. Na drzovku si vyhodím ešte ľavý blinker nech všetci vidia, že sa ponáhľam. Idem si spokojných 160, keď sa za mnou dorúti baworák. Bliká ako besný nech mu uhnem, ale mne sa nechce. Noha vyložená, píšem si smsku, mám ho ťažko v paži. Tempomat si robí svoju prácu, čo ho budem rušiť. Bawo ma obehne po pravej strane a ten chuj za volantom mi ešte ukazuje vystretý prostredník. Zaradí sa predo mňa a začne ma brzdiť. "Neser ma, lebo nepribrzdím a zvalcujem ti tú tvoju novú sedmičku. Mne to nevadí, ja mám firemné..."
Za pár rokov som spravil závratnú kariéru. Od obyčajného poslíčka som sa stal šéfom oddelenia logistiky. To že som počas nej zabil 7 áut, ďaľšie 4 som rozbil na totálku je len nepodstatná štatistika. Čo má koho trápiť ako ja jazdím. Firme sa darí a to je hlavné. Práve sme uzavreli zmluvy s troma veľkými zákazníkmi a generálny za to prisľúbil odmeny. Mne ale špeciálnu. Tá chrochtavá oktávka mi už nejak nestačí. Človek na nej najazdí 100 000 kilometrov a motor už nevládze? To bola fakt skôr škoda peňazí, také niečo kupovať. Ukecal som ho na novú A6ku. Krásna limuzína, 3liter tédéíčko, to bude jízda. Idem na rokovanie do Žiliny a nejak nestíham. Dupnem tomu teda na plyn nech si tie pavúky vo výfuku nerobia mejdan. Trnavu obchádzam o 15 minút, ručička na tachometri mi ešte pod 200 neklesla. Onedlho sa blížim ku Trenčínu, keď zrazu zbadám v speťáku nejakú menšiu čiernu audinu, asi to bude A4ka. "Pche, kam sa hrabete na moju A6ku s tou vašou malou srandou!" Pridám čo to dá, až sa mi ručička zastaví na obmedzovači pri 250. Pozrem speťák a ten fagan stále za mnou. Zrazu mu len začne niečo blikať za oknom. "A do piči to sú policajti". Začnem teda pomaličky brzdiť a zastavíme v odstaváku. Obligátne "pán vodič vaše doklady a doklady od vozidla" tento raz vynechali a rovno mi povedali aby som si vystúpil. Pustil sa do mňa, že kam sa tak ponáhľam, či niekde horí. Hovorím mu kto som a kde ma už dávno čakajú. Jeho to ale vôbec nezaujíma. Stále si len melie svoje o rýchlosti a nezodpovednej jazde. Potom sa to snaží uhrať na citlivú strunu a pýta sa ma, či mi je ľahostajný môj život a auto. Také blbé otázky mi dáva. Ja som už toľko búračiek prežil, že mne sa nič stať nemôže. A auto? Však čo, to je predsa firemné...
Nechal som sa inšpirovať exotmi na našich cestách, akých stretávam denno-denne.
