O tichu nahlas

Prídem domov a ticho. Ticho, ktoré by som mohol nakrájať na jemné kocečky a stále by si držalo svoju celistvosť, akoby naň môj nôž ani nepôsobil. Ticho, ktoré keď by som sa snažil prehlušiť hlasnou hudbou, tak by mi len viac a viac kričalo do uší, že je tu, ešte tichšie než predtým. Ticho, ktoré mi dáva najavo, že môžem robiť hluk a nikoho nevyruším. Ticho, ktoré mi ukazuje, aký mám kľud a pohodu. Mám rád to svoje ticho, to prázdno vo vzduchu, ktoré mi dodáva energiu na všetky tie dni plné ruchov okolo mňa. Na dni, keď mám chuť so všetkým praštiť a odísť na opustený ostrov. Na dni, keď mám chuť aspoň na hodinu nikoho nepoznať a tváriť sa, že všetky tváre okolo mňa vidím prvý krát. Mám ho rád, ale zisťujem, že občas by som bol radšej, ak by nebolo až také tiché.

Miroslav Babič Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny