Za moju pomaly už 6 ročnú "kariéru" vodiča som si s policajtami užil svoje. Musím ale uznať, že väčšinou to bolo v pozitívnom zmysle. Párkrát mi už za drobné priestupky radšej dohovorili, akoby to zbytočne riešili pokutou, čo si osobne veľmi cením. Policajti sú predsa tiež len ľudia. Ak sa ku nim správam slušne tak sa správaju slušne aj oni ku mne.
Popravde, doteraz som sa iba raz stretol s fakt arogantným policajtom, ktorý mi chcel silou mocou dokázať, že on je tu pánom. A to bol tiež ten s plácačkou vyložený niekde na ulici aby robil kontroly. 20 minút ma kontroloval, prehľadával auto, chcel ma presvedčiť, že somnepoužil smerovku pri preradení sa z pruhu do pruhu, až našiel, že mámmesiac neplatnú STK (uznávam bola to moja chyba, nevšimol som si, žemoje auto už malo 4 roky). Keď som mu popravde povedal, že som netušilo tej neplatnej STK, ešte si myslel, že si z neho robím dobrý deň. Naotázky koho to je auto (pritom v papieroch videl moje meno), kde som hokúpil, za koľko som ho kúpil, kde pracujem a podobne som mu ešte ajslušne odpovedal, aj keď som nemusel (nemám čo tajiť). Tieto otázkypočúvam celkom často, vždy na ne pravdivo odpovedám, ale je rozdiel keďsa ma to opýta nervózny policajt s nepríjemným prístupom, ako kľudný spríjemným ľudským prístupom. Obišiel som nakoniec s 1000 korunovoupokutou a pán policajt sa ešte tváril, že aký je on charakter, že lentoľko.
Ostatné stretnutia už boli príjemnejšie, aj ked je pravda, že peňaženka viac krát zaplakala. Rád by som ale spomenul dve stretnutia s policajtami, pri ktorých som sa vyslovene zabavil (bolo ich dokonca viac, ale radšej len tieto dve spomeniem:)
Pracovný týždeň, nepamätám si presne už deň ale mohla byť tak streda. Pol jednej ráno a išiel som s kamarátomz podniku. Z prievozskej ulice som sa napájal na bajkalskú a predomnoušli policajti. Hneď sa zaradili do ľavého pruhu a išli svojichprovokačných 40. Obehol som ich povolenou 60kou a videl ako si násprezerajú. Len čo som ich predbehol, zaradili sa za mňa a pustilimajáčiky aby mi dali najavo, že mám zastaviť. Nasledovalo klasické "pán vodič doklady od vozidla". Čo ma ale prekvapilo, ani si ich poriadne nepozrel a hneď mi nakázal aby som si aj so spolujazdcom vystúpil (tomu už na okienko netrpezlivo klopal druhý pán v zelenom). Obaja sme vystúpili a boli sme požiadaný o vyloženie všetkých vecí z vrecák. Nasledovala otázka "drogy, zbrane?" na čo im kamarátpohotovo odpovedal "práve sme ich vyložili". Policajt takúto odpoveďevidentne nečakal a rozosmial sa (čo iné však môže očakávať na takúotázku? že sa mu niekto prizná?). Ďalej pokračovala prehliadka už vuvoľnenejšom duchu. Prehľadali mi celé auto len tak narýchlo,samozrejme že nič nenašli, vrátili mi doklady a zaželali pekný zvyšokvečera.
Druhá príhoda sa mi stala na Jaskovom rade, kde páni v zelenom radi robia večerné kontroly. Zastavili ma, pán policajt si vypýtal doklady a ani si ich nepozrel, už mi dával do rúk náustok, tak som vedel, že budemfúkať. Bola to moja prvá dychová skúška (doteraz sa to vždy obišlootázkou či som pil) tak som sa na ňu normálne aj tešil. Policajtnakalibroval prístroj a nasmeroval ho ku mne do okna. Ja neznalý pomerov som mu ten prístroj začal trhať z ruky. Predsa len mi prišlo prirodzenejšie mať ho v rukách keď budem do neho fúkať. Môj plán mi však bol zatrhnutý, tak som musel fúkať s vyklonenou hlavou z okna. Ešte ma upozornil na to, že mám fúkať 6 sekúnd. Tak som sa nadýchol a fúkal. Asi po troch sekundách kamarát sediaci vedľa mňa zahlásil: "nefúkaj toľko, veď im to dojebeš". Ja v dobrej viere aby som prístroj nepokazil som prestal. V tom momente sa policajt naštval, a dosť rázne mi oznámil: "JA Vám poviem kedy máte prestať!!". Nakalibroval teda znova prístroj, a nadruhý krát som mu už poctivo fúkal, kým ma nestopol. Samozrejme, že somnič nenafúkal, tak mi podal doklady a pozdravil. Vždy keď mi teraz niekto povie, akú mal nepríjemnosť s policajtami, akí boli k nemu nepríjemní, si len spomeniem na svoje zážitky a pousmejem sa :)
