Keď som dnes prečítal tú úžasnú novinu, skoro ma z kresla vykotilo. A to je hojdacie, takže niečo znesie. Jánosz sa rozhodol, že okúsi štastie vo svete. Asi mu je domáca piecka malá, slabo ho v zime hreje, alebo sa mu len začalo máliť nahánať ovce v našej doline a musí ísť robiť honelníka do druhej. Možno tam budú mať zelenšiu trávu, ovce s ešte kučeravejšou vlnou a Maru, ktorú nebude každý večer bolieť hlava.
Mám pocit, že ak sa Jánosz dostane do toho veľkého salaša, načne tým novú éru európskej politiky. Konečne bude o Slovensku počuť vo veľkom. Nebudú nás prezentovať len hokejisti či futbalisti. Konečne budeme mať politika svetového formátu v tom veľkom svete. Však kto iný dáva viac najavo svoju úctu ku jednému zo znakov Bruselu než sám veľký Jánosz. Kto iný sa konečne aj vo svete postaví tým hnusným Maďarom, ktorí sem prišli na poníkoch a teraz by tu chceli vládnuť ako v tej dobe temna, keď ešte fungovalo veľké Uhorsko. Kto iný je väčší sympatizant mierových riešení, než on sám. Aj tanky vie šoférovať, tak ich dokáže sam osobne odpratať na jedno miesto, ktoré niekto nazval Budapešť (asi nejaké odkladisko starého šrotu alebo čo to je). No nieje on konečne ten pravý na to, aby prezentoval našu malú ľúbeznú krajinku v tom veľkom svete?
Sám sa dokonca ponúkol, že tie skostnatelé štruktúry naučí, čo to je sranda. Konečne tam nebudú len tak vysedávať a občas ruky dvíhať, ale snáď sa naučia, že keď už tú ruku dvihnú, musia s ňou čo najhlasnejšie udrieť po stole a pri tom pekne šťavnato zanadávať. Tak to predsa robí správny chlap Jánosz. Pri ovciach sa toho veľa naučí, tomu sa hovorí škola života. Naučí ich hovoriť pravdu a nič len pravdu. Načo si dávať servítky pred ústa, bola by škoda toľkého papiera. Keď si správny chlap po desiatich borovičkách myslí, že je ten správny čas povedať Ferovi od srdca čo si o ňom myslí, tak asi má pravdu. No a tu je ďaľšia skvelá vec. Taká propagácia našej borovičky akú spraví Jánosz tu ešte nikdy nebola. Pri jeho charizme a schopnosti presviedčať (ja som tu bol, to len vy ste ma nevideli) bude o chvíľu celý európsky parlament piť borovičku. Češi majú pivo, o ktoré sa trhajú aj američania, my budeme mať borovičku, ktorú pije celá európska vrchnosť. Pche, kto je viac??!!
Čo ma ale najviac teší je to, že Jánosz konečne porobí poriadok s tými nevychovanými barmanmi a vyhadzovačmi v Bruselských podnikoch. Už sa teším ako prídem do baru a od dverí zakričím: "hej ty, čo vyzeráš ako nepodarená kópia poníka! Dones mi sem flašu borovičky, a bleskem!!!" Barman sa na mňa len s úsmevom pozrie, vyhadzovač mi ešte tri krát zaželá pekný deň a o chvíľku sa budem môcť krásne po slovensky nadrbať v tom veľkom svete. Konečne sa budem cítiť ako 100%-ný európan.
Jánosz utekaj do sveta, sprav nám tam dobré meno, ako to len ty vieš a pošli potom pár dukátov aj domov, nech si môžme ako prvá dedina v doline kúpiť tú farebnú skrinku, aby sme ťa videli lajf v tom ďalekom Bruseli. Len sa predtým nezabudni škrtnúť z prezenčky, aby ťa náš dunčo Hafaj nezháňal pri rannej kontrole ovečiek.
